Inšpiračný zdroj Janette Motlová

podpora pre Janette Motlovú

na post komisárky pre deti prichádza aj od nás...

Všimla som si ju kedysi dávno ako blogerku na SME. Tuším sa písal rok 2009. Po útlme stránky Pútnici, kde som vtedy robila adminku, som skúšala blogovať a jej meno takmer stále svietilo medzi najčítanejšími blogmi. Zvedavo som klikla a na fotografii z jej blogerského profilu tak trochu žiarlivo skúmala tvár onej úspešnej blogerky.

STRETNUTIE NA BLOGU

Hm, taká momentka, situačka. Okamžite zaujali jej živé oči. Síce sa usmievali, ale bolo v nich aj veľa životnej múdrosti a akési chmárky bôľu. Od hlbšieho rozpitvávania tohto faktu ma odpútala výrazná náušnica na ľavom uchu. Naznačovala odvahu a originalitu majiteľky. A tak trochu aj provokáciu, veď prečo by si vlasy dala vyzývavo za ucho? A dostala ma jamka na pravom líci, ktorá vykukla pri úsmeve.

Oči zablúdili na text z rubriky o mne: "Ľudia o mne tvrdia, že v telefóne vyzerám vyššia....:-)" Rozosmial ma. Zaujal. A zvedavo som sa zahĺbila do jej textov. S prekvapením som zistila, že je Cigánka, Rómka. V mojom bezprostrednom okolí Rómovia a Rómky nikdy neboli. Mihotla sa len hmlistá spomienka na spolužiačku Mirku Kotlárovú, ktorá bola tak nenápadná bytosť, že som ju vnímala skôr ako invetnár triedy ako živého človeka. Rómov som tak poznala iba z médií. A z médií nie veľmi pozitívne. Znovu som pozrela na fotku. Vôbec nevyzerá, povedala som si a čítala ďalej. Priznám sa, boli to prvé dotyky s rómskou kultúrou a s tým, čím si Rómovia a Rómky na Slovensku prechádzajú, s čím všetkým sú konfrontovaní. Nie neboli to sťažnosti, zatrpknutoť, výčitky, či obžaloby spoločnosti. Ten štýl bol skvelý. Vtipný, hravý, nenásilný, sebakritický a predsa ťal do živého celej spoločnosti. Nastavoval zrkadlo. Tá ženská si ma svojimi textami okamžite získala a začala som jej fandiť. Hovorila som si, že by bolo skvelé všetko, o čom píše natočiť a že táto baba by to mala určite raz vydať knižne. Už vtedy totiž nie každý čítal sme-čko, tobôž nie blogy.

So zadosťučinením som v roku 2010 zaznamelala fakt, že tá babizňa za svoje skvelé blogy získala Novinársku cenu 2009 za najlepší článok publikovaný na blogu a že píše ďalej. Fúúú, baba z Nového Mesta nad Váhom. Z chudoby, z etnicky vylúčeného prostredia, ktorá bojuje a bojuje statočne a mení svet a ľudí, čo ju čítajú...

Nastavila som si odber, tak viem... Vždy som sa tešila, keď mi cinkol mobil, aby som si prečítala jej nový blog. A ja som čítala a hoci sme mali za sebou už dva dokumentárne filmy o mladých, inšpiratívnych Rómoch z Divých makov, o Igorovi Hunkovi a Veronike Ďuďovej z dokumentárneho cyklu RTVS Deti milénia, práve vďaka jej blogom som sa postupne naučila o Rómoch a nie len o nich, oveľa viac ako za celý svoj dovtedajší život. A odrazu som Rómov a svet okolo seba vďaka jej textom vnímala úplne inak.

A potom som naňu v prúde dní zabudla. Zasunula ju ako osobu do menej používaného šuflíčka pamäti a zostalo len to zmenené vnímanie Rómov...

STRETNUTIE V DIVÝCH MAKOCH

V roku 2015 sme po šiestich rokoch opäť pre Divé maky dokumentovali priebeh Letnej akadémie a Bašavel v tržnici.

Zvítali sme sa ako starí známi. Akurát že z detí, ktoré sme pred šiestimi rokmi zaznamenali do filmu Sedem dní s Divými makmi už boli úspešní mladí dospelí a do štipendijného programu prišlo kopec nových talentovaných Rómčiat. A ešte jedna novinka. Počas Letnej akadémie mali po novom motivačno-inšpiračné sedenia s nejakou rómskou koučkou a mentorkou, ktorá je vraj špičkou v obore. Motlová sa volá. Vraj ju do dokumentu môžeme osloviť, ale máme sa pripraviť, že je veľmi prísna, nemá rada kamery a asi nebude súhlasiť, aby sme sa na jej sedenia nanosili s kamerou. Išla som za ňou s malou dušičkou. Predomnou stála nízka pani s paličkou, vo vysokých opätkoch a so živými, vnímavými očami. Síce sa povzbudivo usmievali, ale bolo v nich aj veľa životnej múdrosti a akési chmárky bôľu, uvažovala som, kde ja som ich už videla... Od hlbšieho rozpitvávania ma odpútala jej pozitívna odpoveď. Zareagovala úplne inak, ako som očakávala, ako ma pripravovali ženy z Divých makov. Milo sa usmiala, hm, tú jamku na líci odkiaľsi poznám a pozvala nás ďalej. Paličku oprela o stenu, vyzula sa, sadla si na zem a nechala rozhodnúť deti a mládežníkov, či môžeme byť s nimi s kamerou v úvode sedenia, kde bude hovoriť ona... a tak sme boli a natočili toto:

Uchvátila ma jej technika práce s príbehmi. Ako vie otvoriť deti, aby hovorili a ako vie cez ich príbehy motivovať a inšpirovať, povzbudzovať, ako vie vypichnúť pozitíva ich etnickej identity, umocniť pocit spolupatričmnosti a silu tímu detí a mládeže z Divých makov, aby mali energiu aj v ťažších dňoch, počas bežného školského roku, kráčať s vierou a odhodlaním za svojim cieľom. Hovorila som jej, že práve o tomto treba točiť, že toto je tá správna cesta, cez príbehy... a slovo dalo slovo, dohodli sme sa na stretnutí po prázdninách.

STRETNUTIE STORYTELLINGOVÉ - ONLINE ŽIVÁ KNIŽNICA A FESTIVAL ŽIVÝCH KNÍH

Keď začali padať na zem prvé jesenné listy a stretnutie bolo pred spadnutím, narýchlo som si googlila, kto tá Motlová vlastne je a čo presne robí. A vtedy mi to došlo. Zistila som, odkiaľ ju poznám. Je to predsa moja stará internetová "známa" - obľúbená blogerka z Nového Mesta nad Váhom! Akurát sa za päť rokov stihla rozviesť, presťahovať do Bratislavy, vydať, t.j. zmeniť priezvisko, porodiť dieťa, vydať knihu Cigánka, stáť pri založení Rómskeho inštitútu, pracovať na rôznych manažérskych postoch v IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže a angažovať sa pre slabších a zraniteľných kde sa dá a ako sa dá... takú pointu nevymyslím, aj keby som veľmi chcela.

Zanedlho sme sedeli v kaviarni Luxorky a kuli plány na film Lúskanie - o životných osudoch mladých Rómov a Rómiek. Zverila sa mi vtedy so svojim zámerom založiť neziskovú organizáciu, ktorá by pracovala práve s príbehmi a emóciami a bola na strane všetkých zraniteľných a diskriminovaných v spoločnosti. Predovšetkým ak sú deti a mládež. Uvažovala o názve neziskovky EDUMA. Hovorila o koncepte živých kníh, s ktorými už niekoľko rokov pracuje a nahlas premýšľala ako ich dostať do audiovizálnej podoby a na internet. Zhodli sme sa, že to je dnes najefektívnejšia komunikačná cesta. Snívali sme s otvorenými očami. S ňou to ale nie je hanba, ani strata času. S ňou sa totiž sny stávajú skutočnosťou. Veď už na sklonku roku 2015, ešte nestihol ani napadnúť prvý sneh, Janette založila neziskovku EDUMA .

A ešte sme si ani poriadne nezvykli, že sa píše rok 2016 a Janette volala, či s ňou ako filmári ideme do natáčania živých kníh do Online živej knižnice. Zámerom bolo vytvoriť inovatívny vzdelávací portál, ktorý ponúkne autentické videopríbehy ľudí s najrôznejšími prekážkami, ktorí otvorene hovoria o svojich potrebách a pomenúvajú problémy, ktoré ich trápia, pričom multivzdelávací potrál bude obsahovať metodiky pre prácu s videami pre učiteľov na školách, manažérov vo firmách, aj pre rôzne organizácie i verejnosť. Jasné, že sme do toho išli...

S Janette som sa neobávala fiaska. Je predsa spoluatorkou prvej publikácie a metodiky realizácie kontaktných Živých knižníc na Slovensku, inovátorkou v práci s ohrozenými skupinami mládeže, venuje sa emocionálnemu učeniu a prežívaniu mladých ľudí ohrozených vylúčením pre svoj pôvod, hendikep alebo chudobu.

Začali sme natáčať. Od roku 2016 v Online živej knižnici postupne otvárame témy života ľudí s hendikepom, v generačnej chudobe, utečencov, prijímania etnickej inakosti, adopcí, nepočujúcich, života s chorobou, šikany a extrémizmu, či vzdelávania. Dodnes sme súčasťou tímu, ktorá Online knižnicu každoročne rozširuje o nové príbehy. Dnes obsahuje knižnica okolo 150 príbehov v rôznych jazykových mutáciách vrátane posunkového jazyka.

Prínos tohto multivzdelávacieho portálu ocenila aj Nadácia Pontis, keď udelila projektu ocenenie Generácia 3.0 za inšpiratívny vzdelávací projekt, pretože okrem príbehov Živých kníh ponúka portál aj metodické návody na využívanie videí v bežnom učive, online podporu, webináre, pomôcky a inšpiratívne návrhy na školské projekty a mimoškolské aktivity.

Prečo je storytelling, t.j. rozprávanie príbehov v našich životoch tak dôležitý?

A čo hovoria o živých knihách a Online živej knižnici jej čitatelia?

Nezostalo však iba pri Online živej knižnici. Janette v roku 2018 vymyslela Festival živých kníh Počúvaj - Premýšľaj- Zmeň...

A nebola by to Janette, keby navyše nezapojila do projektu aj partnerov z Českej republiky. A tak dvojdňový festival prebehol nielen v Bratislave, ale aj v srdci Prahy, priamo v Skautskom dome na Staromestskom námestí. A festivaluje sa dodnes, aj keď posledné roky pre covid opatrenia iba online. Verím však, že všetko raz príde do normálu...

STRETNUTIE SLUCHÁČIKOVSKÉ - MOBILNÝ PEDAGÓG

V roku 2017 som sa ako filmárka stretla s Janette znovu vďaka Nadácii Pontis a vďaka ich programu Mobilný pedagóg. Vo Vyskokých Tatrách sa konalo záverečné stretnutie rodičov, ktorí prešli programom ranej starostlivosti o deti so sluchovou poruchou a my sme mapovali zaujímavé príbehy tých0j, ktorí projektom prešli, snažili sme sa vysvetliť verejnosti témy, ktoré rodiny s nepočujúcimi deťmi riešia a ako im štát a spoločnosť môžu pomôcť a zdokumentovali sme aj výstupy samotného projektu. Bol to dôležitý moment pre politický lobing, ktorý by ranú starostlivosť a jej financovanie zahrnul do systémových zmien v starostlivosti o nepočujúce deti:

Janette v Mobilnom pedagógovi mentorovala a koučovala rodičov, lebo iba šťastný a vysporiadaný rodič môže urobiť šťastným svoje nepočujúce dieťa. Jej rukami prešlo v období rokov 2012 - 2017 až 180 rodín a takmer 200 detí s poruchou sluchu. Žasla som.

STRETNUTIE FILMÁRSKE - PORTRÉT JANETTE

Vari aj preto sme natočili v roku 2018 o Janette dokumentárny film - portrét, kde sme sa ju snažili divákom predstaviť. Pozrieť si ho môžete v archíve RTVS . Výpovede a svedectvá ľudí z filmu hovoria za všetko.

STRETNUTIE S NÁHRADNÝMI RODINAMI A DOBROVOĽNÝMI PORADCAMI

Na jeseň 2018 projektová guru Janette Motlová na naše prekvapenie prišla s dvoma novými témami. S témou náhradného rodičovstva a s témou identity rómskych detí vyrastajúcich v náhradnej starostlivosti v nerómskom prostredí.

Počet detí mimo biologických rodín za posledné roky rastie. Hoci sa nevedú štatistiky národnej a etnickej príslušnosti detí žijúcich mimo svojej biologickej rodiny, väčšinu z nich tvoria rómske deti, ktoré tvoria až 63% vo svojich nových rodinách. Tieto deti našli nový domov a milujúcich rodičov. Často sa však stáva, že rómske deti sa aj napriek láske a podpore svojich náhradných rodičov stretávajú v nerómskom prostredí s nepochopením a potláčaním svojho rómskeho ja. Sú vystavení stereotypnému vnímaniu, výsmechu i etnickej diskriminácii.

Organizácia EDUMA aj preto realizuje program Vnímaví pre zraniteľných, ktorý pomáha prostredníctvom dobrovoľných rómskych poradcov náhradným a profesionálnym rodinám pri pochopení prežívania dieťaťa s rómskou identitou a prijať svoje rómske ja. Dobrovoľní poradcovia vedia, čo znamená byť úspešní v prostredí etnických predsudkov. Na svoje rómske ja sú patrične hrdí a v tom sa snažia pomôcť aj deťom a mladým vyrastajúcim mimo svojej biologickej rodiny. Rómske deti a ich adoptívni rodičia boli projektom nadšení. Samozrejme, autorkou projektu je Janette.

A nebola by to Janette, aby o život projektu nebojovala ďalej. Presvedčili sme sa o tom aj v roku 2020 a sprostredkovali sme to aj divákom RTVS... V súčasnosti je projekt stále živý a je rozšírený o unikátny portál https://dobrovolniporadcovia.sk/.

STRETNUTIE O KVALITE ŽIVOTA MLADÝCH ZO ZRANITEĽNÉHO PROSTREDIA

Ako filmárka som sa s Janette pravidelnejšie stretávala v rokoch 2019-21 pri časozbernom mapovaní projektu Inklúzia a minimálna kvalita života mladých. Internetový dotazníkový prieskum a stretnutia mladých na celom Slovensku hľadali odpovede nato, aká je kvalita života mladých ľudí postihnutých generačnou chudobou, mladých ľudí žijúcich mimo biologickej rodiny, mladých ľudí s etnickou prekážkou alebo zdravotným znevýhodnením. Vybraní mladí ľudia odprezentovali výstupy zo stretnutí a sociologického štatistického dotazníkového zisťovania pri okrúhlych stoloch v médiach, politikom a štátnym inštitúciam pripravujúcim politiky práce a starostlivosti o mládež.

STRETNUTIE COVIDOVÉ

Celosvetová pandémia COVID-19 na Slovensku podčiarkla aj dlhodobú absenciu dostupných komunikačných a informačných kanálov pre mládež a identifikovala najzraniteľnejšie cieľové skupiny mládeže zo zraniteľných skupín - rómsku mládež.

Médiá neupravili svoje formáty tak, aby dokázali flexibilnejšie reagovať na potreby mládeže, ktorá sa ocitla v izolácii, bez dostupnosti k príležitostiam na rozvoj, vzdelávanie, informovanosť, pozitívne vzory a zábavu.

Problematickou sa ukázala aj nedostupnosť k vzdelávacím online nástrojom pre rómsku mládež a ich slabá orientácia v online priestore v zmysle kritického myslenia. Na druhej strane sa ukázalo, že dostupným a známym komunikačným nástrojom pre všetky zraniteľné skupiny je facebook, instagram a tik-tok.

Bol to až COVID 19, ktorý vytvoril nutnosť hľadať inovatívne riešenia, ktoré dokážu z krátkodobého hľadiska podporiť motiváciu mladých Rómov sledovať kanál, ktorý je citlivý k ich problémom, záujmom, potrebám, realizovaný mladými ľuďmi z ich etnického prostredia.

Nebola by Janette Janette, aby sa nepokúsila túto vec riešiť a nezatiahla do veci okrem VUDPaPu aj IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže...

Vznikol tak internetový magazín MEGAZÍN, ktorý je podľa autorky námetu projektu Janette Motlovej a producenta projektu za IUVENTA Slovenský inštitút mládeže Petra Kupca, riaditeľa Národnej agentúry programu EÚ Erasmus+ (Európsky zbor solidarity), prinášať v pravidelne sa opakujúcich rubrikách kaleidoskop zaujímavých rozhovorov, motivačných príbehov, hudby, informácií, psychologickú podporu a edukačné formáty venované životu mladých z rómskych komunít. Je mi cťou, že som pri projekte mohla stáť ako režisérka...

STRETNUTIE A STRETNUTIA...

Nedávno som počula istú závistlivú neprajníčku Janette Motlovej Maziniovej konštatovať, že tá baba je všade. Vraj čo otvoríš a pustíš, odtiaľ vypadne. A vraj sa dotyčná niekedy bojí otvoriť chladničku, aby naňu odtiaľ nezízala Janette.

Teším sa z toho. Je to dôkaz o tom, ako Janette za pár rokov dokázala meniť a scitlivovať verejnú mienku v prospech zraniteľných a vylúčených komunít a predovšetkým v prospech detí a mládeže, je to dôkaz toho, že nastávajú postojové zmeny a ak sa o týchto veciach kedysi zaryto mlčalo, dnes sa aj vďaka Janette o nich hovorí a riešia sa. Systémovo v rámci školstva, ale aj v bežnom živote. Rady vnímavých komunít sa rozširujú a je to vynikajúca správa pre Slovensko. Mimochodom, Vnímavé komunity sú tiež jej vynález...

Kto robí v týchto témach, klame, ak tvrdí, že Janette nepozná a že ho neovplyvnila, že jej slová, aktivity, projekty, koučing, lektoring, mentoring, kniha, alebo len článoček s rozhovorom ho neprinútili minimálne zamyslieť sa, nasieťovať sa, pocítiť spolupatričnosť, dôležitosť a význam svojej práce.

Napokon, aj táto webová stránka je jej práca, to ona je inšpiračným zdrojom, ktorý nás priviedol k vzniku tejto stránky, aj k vzniku dokumentárneho cyklu Vnímaví pre zraniteľných, aj k pokračovaniu Megazínu v projekte AKANA -TERAZ, či k natočeniu filmu Cesta von.

Mimochodom, v príbehu tohto filmu Janette zohrala zásadnú úlohu, pozrite si ho...

EPILÓG

Tešila som sa, keď sa Janette stala šéfkou VUDPaPu. Dala mu víziu, poslanie meniť v rámci Národných projektov poradenský systém tak, aby bol skutočne pomáhajúcim a vnímavým.

Odkedy ju poznám dôstojne, odborne a zodpovedne chráni práva najzraniteľnejších, vysvetľuje ich pozície a zastupuje záujmy detí a mládeže na Slovensku. Tam, kde iní robia vedecké štúdie a roky prepisujú tridsaťročné analýzy, ktoré nič zásadného nemenia, ona neúnavne koná a mení... proste duracelka.

Jej mravenčia práca, či už ako blogerky a spisovateľky, manažérky IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže, neziskovej aktivistiky, alebo ako šéfky Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie je o presadzovaní práv priznaných dieťaťu podľa Dohovoru o právach dieťaťa a medzinárodnými zmluvami.

Navyše vie ľudí spojiť pre jeden cieľ, nachádzať názorové prieniky, ktoré ľuďom umožňujú spolupracovať, bezpodmienečne umožňuje rásť všetkým naokolo, šíri pozitivitu a namiesto frfľania, kritizovania či sebaľútosti a rezignácie vždy hľadá konštuktívne a nápadité riešenia, ktoré všetkých znovu nadchnú a resuscitujú, nech je problém akokoľvek veľký a zdanlivo neriešiteľný. A všetko toto máme bez akýkoľvek tajností raz navždy natočené...

Janette je svetlo majáka. A profíčka. A človek s veľkým Č.

Verím, že keď budú poslanci v parlamente rozhodovať, kto sa stane na najbližšie roky komisárkou pre deti, nebude rozhodovať politika a politikárčenie "našich ľudí", ale odbornosť, výsledky a jej schopnosť otvárať už roky dvere všetkým deťom bez rozdielu a nekompromisne ich stavať na rovnakú štartovaciu dráhu s ich šťastnejšími rovesníkmi...

Preto podpora pre Janette Motlovú

na post komisárky pre deti

prichádza aj od nás...

Magda Kmeťková,

iniciátorka a tímlíderka projektu Príbehy bez hraníc