Próza

Opäť raz. Zas a znova. Vystupujem na našej železničnej stanici. Obzerám sa okolo seba. Mohla som to čakať, ľudia vystupujú z vlaku a ako mravce sa náhlia rýchlo z nástupišťa. Bežia ako o život, ťahajúc za sebou kufre. Mladí, dospelí, muži, ženy, matky s deťmi, či seniori. Bez rozdielu. Bez ohľadu. Tlačia sa k schodom, aby čím najskôr opustili...