Dominika Badžová: Akonáhle vypadnem z tej rómskej bubliny, tak cítim, že som sama

Z cyklu Svet podľa Michelle

Dominika pochádza z Košíc, ale v Bratislave už žije tri roky. Pracuje ako redaktorka v rómskom národnostnom vysielaní RTVS a študuje dramatické vedy. Je zapálená pre pomoc rómskym deťom, pretože sama si zažila, aké to je byť rómskym dieťaťom v "bielom svete". Je súčasťou prípravných komisií na Kongres mladých Rómov a Rómiek 2022, kde zastupuje kultúru na Slovensku. 

V RTVS pracovala ako interná zamestnankyňa dva roky. Pracovala v rozhlase aj v televízii. "Chodili sme do terénu a pýtali sa detí, ako sa im žije. Navštívila som rôzne lokality na strednom aj na východnom Slovensku a dokonca si trúfam povedať, že viem, ako sa kde žije. Napríklad v také Letanovce. Je tam dosť ťažká situácia, pretože tam ľudia žijú dosť ďaleko od majority. Tí ľudia nemali ani dvere, ani okná. Sú to ťažké pocity, ale aj námety na písanie. Počas tých dvoch rokov som zistila, aký je ten život v rómskych komunitách."

Dominika napísala projekt, cieľom ktorého bolo zapojiť deti do divadelnej hry. Chcela vytrhnúť rómske deti z danej lokality a vytvoriť s nimi divadelnú hru. "Nechcela som ísť do lokality a nečerpať odtiaľ nejakú tému a vytvoriť profesionálne predstavenie. Ja som chcela, aby to predstavenie vytvorili deti. Na základe workshopov sme sa s deťmi spoznávali a postupne vytvorili scenár." Dominike sa to aj podarilo. Deti sa tešili, že majú voľnočasovú aktivitu, kde sú pochopené. A Dominika bola šťastná, že takýmto spôsobom deťom pomáha rozvíjať kreativitu, dáva im priestor na sebarealizáciu a trávi s nimi čas plný smiechu a radosti. "V deň premiéry nám deti neprišli, lebo pršalo a oni nemali dáždniky. Sadla som si do auta a išla na Luník IX a zviezla som ich do mesta. Tak odohrali predstavenie. Takže neriešili sme len autorské veci, ale snažili sme sa s nimi aj skamarátiť."

Prečo sa vlastne Dominika venuje ľuďom z rómskej komunity? "Pochádzam z chudobnej rodiny. Mám iba mamu. Otca nemám. Na základnej škole som chodila do čisto rómskej triedy a vtedy nás celý jeden ročník nechali prepadnúť. Napríklad keď sme sa učili písmeno B, učili sme sa ho dovtedy, kým ho nevedeli písať všetci. V triede boli s nami aj tretiaci, aj štvrtáci.

Potom sa mi stalo, že keď prišla učiteľka na hodinu a videla, že sa zabávame, tak si len zapísala, kto chýba a odišla. Nechala nás tak dve hodiny. My sme si zapli hudbu, tancovali sme a oblievali sa vodou."

Dominika si myslí, že takéto veci sa nediali len jej, ale je to systémová chyba. "Ja som chodila do školy v roku 2001 a keď sa teraz pozriem, čo sa tie deti učia, tak tam nie je zmena. Vidím to ako také zaseknutie.

Necítim krivdu, pretože ak by som to nezažila, tak by som teraz nerobila to, čo robím. Toto je ten dôvod, prečo ja chcem pracovať s deťmi, teda s rómskou komunitou. Tým, že ja to mám odžité, cítim potrebu pomôcť im. Ja aj študujem preto, lebo chcem ľudom pomôcť. Prostredníctvom umenia chcem poukazovať na tabu témy."

Dominikiným snom je pracovať v utečeneckom tábore. Rada by šla do Afriky pomáhať ľuďom z chudobných komunít. Sčasti sa jej tento sen podarilo splniť. V utečeneckom tábore bola ako novinárka. Síce nie v Afrike, ale tu. Na východnom Slovensku. Rozprávala sa s ľuďmi, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine a našli azyl na východnom Slovensku. Počúvala príbehy žien, ktoré s celou rodinou utiekli z Ukrajiny. Ťažké, náročné príbehy ľudí plné zúfalstva, strachu, smútku a obáv z budúcnosti.  

Aj napriek tomu, že o Dominike môžem povedať, že je asimilovaná Rómka, ona sama sa častokrát cíti v majorite neviditeľná. " Akonáhle vypadnem z tej rómskej bubliny, tak cítim, že som sama. V škole som na divadelnej vede sama. Často očakávam podporu, ale nedostáva sa mi... A to preto, lebo tí ľudia nevedia, aké to je vo vnútri tej komunity."

Michelle Kubištová

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín