TEXT: Keď sa história dotkne srdca
Divadelné predstavenie Holokaust pripomenulo utrpenie rómskych žien.
Niektoré príbehy sa nedajú pochopiť len prostredníctvom dátumov, faktov a historických udalostí. Potrebujú emóciu, ľudský hlas a tvár. Práve takýmto spôsobom sa divákom v Starej Ľubovni prihovorilo divadelné predstavenie Holokaust, utrpenie a bolesť rómskych žien, ktoré bolo 16. apríla 2024 uvedené v kine Tatra pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov.
Na javisku sa predstavili členovia divadelného súboru ART ROMA občianskeho združenia G-art. Ochotnícky divadelný súbor tvoria predovšetkým rómski žiaci zo ZŠ Podsadek, ktorí v spolupráci so žiakmi literárno-dramatického odboru ZŠ na Komenského ulici a žiačkami Základnej umeleckej školy Jána Melkoviča vytvorili pôsobivé javiskové dielo s mimoriadne silným odkazom.
Autorkou a režisérkou predstavenia bola Jana Pierová, ktorá opäť potvrdila svoj výnimočný cit pre náročné spoločenské témy aj prácu s mladými ľuďmi. Jej schopnosť pretaviť historickú tragédiu do zrozumiteľného a emotívneho javiskového tvaru umožnila mladým účinkujúcim sprostredkovať divákom posolstvo, ktoré ďaleko presahovalo hranice bežného školského predstavenia. Výsledkom nebolo len divadlo, ale silný zážitok, ktorý v publiku vyvolával otázky, zamyslenie i hlboké emócie.
Téma rómskeho holokaustu patrí medzi najbolestivejšie kapitoly európskych dejín, o ktorých sa stále hovorí menej, ako by si zaslúžili. O to odvážnejšie bolo rozhodnutie sústrediť pozornosť na osudy rómskych žien. Žien, ktoré počas vojny prichádzali o svojich blízkych, o domovy, o bezpečie, ale často aj o vlastnú dôstojnosť. Predstavenie nepracovalo s veľkolepými efektmi. Jeho sila spočívala v jednoduchosti, úprimnosti a emócii.
A práve emócia je často tým najsilnejším učiteľom. Kým historické údaje si človek nemusí zapamätať, príbehy, ktoré sa ho dotknú, v ňom zostávajú. Mladí herci dokázali preniesť na divákov smútok, strach, bezmocnosť, ale aj nádej a silu prežiť. Viaceré momenty predstavenia zanechali v sále hlboké ticho, ktoré býva tým najúprimnejším prejavom pozornosti a rešpektu.
Mimoriadnu hodnotu malo aj samotné zloženie účinkujúcich. Na javisku stáli spoločne rómske aj nerómske deti a mladí ľudia, ktorí rozprávali príbeh jednej z najmenej známych tragédií európskych dejín. Rovnako pestré bolo aj publikum. V hľadisku sedeli vedľa seba rómski aj nerómski diváci, žiaci základných a stredných škôl, pedagógovia, pracovníci inštitúcií i členovia miestnej komunity. Práve v takýchto chvíľach kultúra napĺňa jednu zo svojich najdôležitejších úloh – spája ľudí, vytvára priestor na vzájomné porozumenie a pomáha búrať bariéry, ktoré často vznikajú z nepoznania.
Predstavenie zároveň otvorilo tému, ktorá je v školskom prostredí stále nedostatočne prítomná. O rómskom holokauste sa mnohí mladí ľudia počas svojho vzdelávania dozvedia len okrajovo, často len v niekoľkých vetách. Divadelné spracovanie historických udalostí preto ponúklo mladým divákom, najmä z majoritnej spoločnosti, možnosť nahliadnuť do osudov ľudí, s ktorými sa v učebniciach stretávajú len zriedka. Príbehy rómskych žien, ich utrpenie, strata rodín, domovov a dôstojnosti sa tak nestali len kapitolou dejepisu, ale ľudským príbehom, ktorý bolo možné precítiť.
Práve v tom spočívala jedna z najväčších síl predstavenia. Neposkytovalo len informácie, ale vytváralo porozumenie. Nehovorilo iba o minulosti, ale pomáhalo mladým ľuďom lepšie chápať prítomnosť, význam ľudských práv, tolerancie a rešpektu voči odlišnosti. Takéto umelecké projekty preto nie sú iba kultúrnym podujatím, ale aj dôležitou formou neformálneho vzdelávania, ktorá dokáže otvárať oči i srdcia zároveň.
Celý program doplnila rómska poézia, piesne a tanec, ktoré vytvorili dôstojný rámec podujatia. Pomyselnou čerešničkou na torte bolo vystúpenie talentovanej mladej speváčky Vanesy Horákovej. Jej spevácky prejav vniesol do programu energiu, cit a radosť, ktoré prirodzene vyvážili náročnú tému večera a vyslúžili si zaslúžený potlesk publika.
Podujatie bolo realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Práve vďaka podpore takýchto projektov vzniká priestor na uchovávanie historickej pamäte, rozvoj mladých talentov a budovanie kultúrneho povedomia. Predstavenie Holokaust, utrpenie a bolesť rómskych žien bolo dôkazom, že podpora národnostnej kultúry nie je len investíciou do umenia, ale aj do vzdelávania, porozumenia a ľudskej empatie. Vďaka podpore fondu môžu vznikať podujatia, ktoré nielen pripomínajú zabudnuté kapitoly histórie, ale zároveň vytvárajú priestor pre stretnutie, dialóg a vzájomné spoznávanie sa medzi ľuďmi rôznych komunít, etník a národností.
Večer v kine Tatra v Starej Ľubovni tak nebol iba pripomienkou minulosti. Bol aj pripomienkou toho, že na príbehy obetí nesmieme zabudnúť a že práve mladá generácia môže byť nositeľom ich odkazu pre budúcnosť. A ak sa podarilo aspoň jednému mladému človeku odísť domov s novým poznaním, väčším porozumením a citlivejším pohľadom na osudy svojich rómskych spoluobčanov, potom toto predstavenie splnilo svoj cieľ viac ako úspešne.
Autorka textu: Magda Kmeťková, Foto: Michal Petrilák