Koloman Lovász: Kto chce ostať a budovať svoju budúcnosť, vždy nájde vhodné prostriedky alebo pomoc na sebarealizáciu

20/01/2022

Z cyklu Svet podľa Michelle

Kami študuje špeciálnu pedagogiku a je to vychovávateľ v detskom domove v Tornal. V Divých makoch je na pozícii mentora a taktiež je vedúcim komunikačného tímu v organizácii Opre Roma. S deťmi si spieva. V deckom domove v Čerečanoch založil s deťmi hudobnú skupinu, pretože verí, že hudba je pre rómske deti radosť a motivácia.

"Pred rokom a pol som začal robiť v reedukačnom centre v Čerečanoch, kde môj bývalý kolega Atilla Sajko už začal podobné veci vymýšľať. Tak sme sa dali dokopy a napísali sme vlastnú pesničku, vlastný text, vlastný podmaz aj videoklip. V tomto by som chcel pokračovať aj v Tornali."

Ako mu vlastne napadlo využívať rómsku hudbu? "Rómske deti majú radi hudbu a to je správny komunikačný kanál, cez ktorý sa posilňuje dôvera medzi vyhovávateľom a medzi deckami. Ja ich hudbou motivujem na rôzne iné činnosti a niekedy hudbu používam aj ako odmenu."

Je pre mňa veľmi zaujímavé a sympatické, že chlap robí vychovávateľa v detskom domove. Keď sa povie detský domov, predstavím si najmä ženy, ktoré v ňom pracujú. Aká bola jeho motivácia robiť túto prácu? "Motivoval ma môj osud a Atilla Sajko. Videl som na ňom, koľko lásky on dostáva od detí a chcel som niečo užitočné robiť aj ja. Určite ma k tomu viedlo aj to, že som vyrástol v neúplnej rodine. Otec nás nechal, keď som mal okolo štrnásť rokov. Nemali sme síce blízky vzťah, on nikdy nebola doma, lebo chodieval do zahraničia za prácou, ale viem si predstaviť, že som to precítil... Preto viem, že dieťa, ktoré nemá ani mamu, ani otca, je demotivované a ešte viac ho to dáva dole. A má to o to horšie, že je ešte aj rómske. Niekedy zvyknem deťom rozprávať, že musia, bohužiaľ nosiť dvojitý kríž. Ten prvý bude, lebo sú z detského domova a ten druhý, že sú Rómovia. Jedinú výhru vidím takú, že budú študovať a budú mať ukončené nejaké vzdelanie. Len tak sa môžu v živote presadiť."

Ako vlastne vyzerá taká práca v detskom domove? "Chodievame na dvanástky, takže sa striedame. Od pondelka do piatku chodievajú deti do školy. Vychovávateľ príde, vymení sa služba a keď je všetko v poriadku, je do tretej sám a čaká na skupinu. Upratuje, niečo si navarí a je v pozore, či sa náhodou niečo nestane v škole. Keď prídu deti zo školy, najedia sa. Pol hodinu im dám pauzu a potom sa ideme učiť. Tá príprava do školy je pre mňa veľmi dôležitá. Potom si spoločne pripravíme večeru. Deti majú podelené úlohy. Niekto má na starosti kuchyňu, niekto kúpeľňu, obývačku, atď."

Pri jedno rozhovore o deťom z detského domova, som sa rozprávala o tom, aké to majú mladí dospelí. To sú osemnásťroční ľudia. Respondent mi vtedy povedal, že toto je obrovský problém v spoločnosti, pretože tí ľudia majú z detského domova odísť. Lenže oni nie sú vôbec pripravení na ten svet "tam vonku." Ako je to v detskom domove v Tornali? "Teraz riešime odchod z domova. Máme jednu sedemnásťročnú, ktorá tento rok oslávila 18tiny a jedna o tri mesiace odíde. My im ponúkame možnosti ako ďalej. Ak to dieťa nastúpi na strednú školu, môže ešte ostať v deckom domove alebo dostane byt a tam môže pokračovať žiť svoj život. Takým, čo nechcú študovať pomáha naša riaditeľka so svojimi známosťami, ktorá sa im snaží nájsť prácu aj s ubytovaním. Takže netreba to vnímať tak, že dieťa má vo štvrtok osemnásť rokov a v piatok odíde. Kto chce ostať a budovať svoju budúcnosť, vždy nájde vhodné prostriedky alebo pomoc na sebarealizáciu."

Poďme teraz viac ku Kamimu. Pochádza z Gemera. Ako sa tam žije Rómom? "Rómovia na Gemeri žijú veľmi zle. Nie je tam síce taká chudoba ako východe, ale je tam veľká nezamestnanosť. To som veľmi často som cítil aj na vlastnej koži. To, že nie akceptovateľný na trhu práce, pretože som Róm. Cez telefón všetko v pohode, ale prišiel som a už nemali voľné...

Keď som išiel do Tornale na výberové konanie na pozíciu vychovávateľa, tak vtedy sme nemali peniaze. Za posledné som si dal urobiť výpis z registra trestov a natankoval som. Prišiel som tam. Bolo tam osem Nerómov. Hneď som písal mojej láske, že asi z toho znova nič nebude. Ale! Týždeň na to mi volali, že som vyhral výberko."

Čo plánuje Kami do budúcna a ako je spokojný so svojím životom dnes? "Teraz mám pocit, že sa mi sníva. Mám manželku, ktorá ma miluje. Máme najkrajšieho psíka na svete. Je to teraz také ideálne. Konečne mám prácu, ktorú milujem. Začal som študovať špeciálnu pedagogiku - vychovávateľstvo a manažment vzdelávania v Nitre. To bolo pre mňa obrovským krokom, lebo po šiestich rokoch som začal znova študovať. V budúcnosti sa chcem venovať deťom. A ešte by som chcel lepšie auto," smeje sa Kami.

Michelle Kubištová

Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín