Michaela Bíla: Chcela som si dokázať, že som schopná študovať a potom k tomu viesť aj moje deti. Aby išli za svojim snom. Mojím snom bolo študovať
Z cyklu Svet podľa Michelle
Miška pochádza zo Snakova. Študovala štatistické metódy v ekonómii na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Teraz pracuje ako asistentka generálneho riaditeľa na ministerstve investícii.
Ministerstvo financií. Asistentka generálneho riaditeľa. Ako to dokázala? Taká mladá? "V Denníku N vyšiel o mne článok. Vtedy som doštudovala bakalára. Môj šéf sa k tomu článku dostal. Keďže nepoužíva sociálne siete, napísal mi jeho kamarát na Facebook. Môj šéf bol vtedy v Bruseli. Chcel sa so mnou stretnúť a ponúknuť mi prácu. O taký rok sa vrátil na Slovensko a začal rozbiehať operačný program slovensko.sk. Stretla som sa s ním na ministerstve financií. V tom čase som ešte študovala posledný rok a on chcel, aby som už pre neho pracovala. Ja som si ale najprv chcela dokončiť školu. Tak sme sa dohodli, že keď doštudujem, môžem sa zamestnať. Tak aj bolo. Teraz tam pracujem piaty mesiac. O mesiac mám nastúpiť na pozíciu, kde bude robiť analytické veci - to mám vyštudované." Miška mi vysvetlila, že pod pojmom analytické veci si mám predstaviť štatistiku, tabuľky v Exceli... Uff... Až ma striaslo. To sú pre mňa nepochopiteľné veci. Nikdy som to nevedela. Vlastne doteraz neviem pracovať v Exceli. Keď ju však počúvam, Miška mala túto cestu ale predom danú. Chodila na obchodnú akadémiu a dostávala rómske štipendium. Odtiaľ jej prišla ponuka, či nechce skúsiť študovať na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Skúsila. "Dostala som sa na školu. Prvý rok bol náročný, ale potom to už išlo lepšie. Učivo bolo ťažké, bolo toho viac ako na strednej. Tam sme sa už museli naučiť nie len jednu stranu ale 50 strán. Niektoré predmety som aj prenášala, ale potom som to zvládla."
Miška pochádza zo Snakova. Čo je obec na východnom Slovensku. Blízko poľských hraníc. Aké to bolo byť zrazu v Bratislave? "Najprv som bola stratená. Bolo to pre mňa obrovské mesto. Ale páči sa mi tu. Som tu radšej ako doma. Už som zvykla a som tu sama, bez rodičov. Mám tu voľnosť. Takže asi kvôli tomu som tu radšej. Už som tu siedmy rok."
Aké to bolo, keď zistila, že ju prijali na univerzitu? Ako reagovali jej rodičia? "Bola som šťastná. Aj rodičia boli. Ale zároveň sa báli. Báli sa môjho odchodu z domu. Najprv ma nechceli pustiť. Boli proti tomu. Ale ja som si povedala, že idem, že skúsim. A teraz sú rodičia veľmi pyšní.
Aj ja som sa bála. Najviac toho, ako ma prijmú ľudia, keď zistia, že som Rómka. Lebo počas strednej školy robili dosť veľké rozdiely, ktoré som pociťovala. Bála som sa najviac toho, či si nájdem kamarátov, ako to bude na internáte... Ale nakoniec, už na zápise som stretla jedno dievča, s ktorým sa doteraz bavím. Stala sa taká náhoda, že keď sme sa išli ubytovať, boli sme na tej istej chodbe a dokonca v tej istej izbe," usmieva sa Miška. Dodnes majú pekný vzťah.
Pri spomienke na strednú školu Miška troška posmutnela... "Na strednej, keď sa niečo stalo, tak sa hneď ukazovala na nás. Na Rómov. My za to môžeme. Alebo počas základnej školy... Tam som to cítila najviac. Veľmi sa nám učitelia nevenovali. Venovali sa ostatným. Nám dávali opisovať nejaké úlohy z knihy, nevyvolávali nás. Ale keď boli testy, písomky, zaraďovali nás k ostatným. Dali nm rovnaké testy. No a tak aj dopadli. Mala som zlé známky, keďže sa nám nevenovali. Na tej škole bolo viac Rómov ako Nerómov. Na strednú školu, išli len štyria Rómovia a traja vypadli po prvom ročníku. Ja som si povedala, že chcem byť vzdelaná. Chcela som si dokázať, že som schopná študovať a potom k tomu viesť aj moje deti. Aby išli za svojim snom. Mojím snom bolo študovať.
Učiteľky sú teraz prekvapené, že som vyštudovala. A ešte ekonomickú! Niektorí z tých učiteľov študovali na ekonomickej univerzite a vedia, že to bolo ťažké . Tí, čo o mne pochybovali, sa teraz zo mňa tešia. Pre mňa je to veľmi dobrý pocit. Som spokojná, že som im ukázala, že na to mám."
Miška je dnes nezávislá žena. Má prácu, ktorá ju napĺňa a plní svoj ďalší sen. Robí si vodičák. "Je to skvelý pocit. Byť nezávislá. Žijem si život, ktorý chcem. Aj keď rodičia sú proti, lebo oni si mysleli, že keď doštudujem, vrátim sa domov. Ja ale nechcem, lebo tam by bolo ťažké nájsť si prácu. Ľudia tam robia rozdiely... S rodičmi však stále udržiavam kontakt. Voláme si, chodím tam raz za mesiac."
V budúcnosti chce Miška ešte študovať právo. Jej dedko chcel, aby ho študovala. Sľúbila mu to, tak mu to chce splniť. Týmto spôsobom chce pomôcť rodinám, ktoré si právnika nemôžu dovoliť. Potom by si chcela založiť rodinu.
Michelle Kubištová
Realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín
