Miroslava Vargová - výber z tvorby

Dych

Ach ten svet, ako mi dych vybíja,

I v dobrom i zlom mi moje myšlienky nabíja

No tak, ako vlk v noci zavíja,

Presne tak sa moja zvedavosť ozýva

Ach ten svet, ako mi môj kľudný spánok kazí,

Do hlavy mi moria myšlienok vrazí,

Tuším ma z toho aj pomaly porazí

Ach ten svet ako mi zdravie ničí,

Moje rozmaznané srdce Kričí,

Jedno po druhom sa po sebe opičí,

No bije, srdce sa netočí

Ach ten svet ako mi zdravý rozum láme

Keď sa pozriem na okolo a vidím čo všetko máme

Keď sa pozriem na hory, odtiaľ mi nálada máve

Ako steblá travy, tie rastú samé

Ach ten svet ako mi silu z tela uberá,

Keď má hory také vysokánské ani nádych sveta života nezaberá,

Ani kúsok kyslíka mi v hrudi dýchania neostáva

Sedieť v matke prírode bez dychu niet zábava

Kde sa moje brzdy začínajú a kde koniec splýva,

Tam kde moja osamelá duša býva,

niet kúsok od ťažkostí sveta,

Moje trápenie z miliónov iba lieta

a do temravy kúsok po kúsku padá,

Nezachytí sa ani hada.

Moje telo ohlasuje do sveta,

ten je tichosti pánom,

prečo ma nechce zachrániť bezpečnostným lanom?

Prečo ma neobháji,

nepomôže môjmu srdcu a čuší,

snáď má aspoň kúsok empatie v duši?

No ja odpoviem teraz raz a navždy,

srdce je občas kúsok od nechcenej vraždy.