KAMPAŇ: Spolu sme ľudia - To nikdy robiť nebude!

"To robiť nikdy nebude." - aj takto znie jeden z častých hejtov na sociálnych sieťach na Rómov a Rómky. Veta, ktorá sa tvári ako fakt, no často vychádza iba z toho, čo vidíme navonok. 

Médiá nám najčastejšie ukazujú Rómov a Rómky zo segregovaného prostredia — z vylúčených lokalít bez pracovných príležitostí, bez podpory, v generačnej chudobe. 

Rómovia po roku 1989 prišli o prácu a sociálne istoty medzi prvými. Strata zamestnania priniesla chudobu, stratu bývania, nižšie šance na vzdelanie a ďalšie prekážky, ktoré sa začali prenášať z generácie na generáciu. 

Z generačnej chudoby sa však nedá odísť bez podpory zvonka a systémových riešení. Tie sa po rokoch konečne začali postupne realizovať, no zmena neprichádza okamžite. 

Ale sú tu aj iní Rómovia a Rómky. Tí, ktorí žijú ako väčšinová spoločnosť — pracujú v stavebníctve, drevovýrobe, priemysle, v službách, školstve či zdravotníctve, podnikajú, vedú tímy, vytvárajú pracovné miesta. 

Napriek tomu aj oni počúvajú tú istú vetu: "To robiť nikdy nebude." Stereotyp funguje kruto jednoducho: z viditeľnej chudoby urobí lenivosť. Z nerovných podmienok osobné zlyhanie. A z jednej skupiny ľudí kolektívnu vinu. 

Mladí rómski tvorcovia prostredníctvom humoru a nadsádzky nebagatelizujú tému práce, ale ukazujú, že za vetou "nechce sa im robiť" je oveľa zložitejší príbeh, než sme ochotní vidieť. 

Koľkokrát si si už o Rómovi alebo Rómke povedal, že sa im nechce pracovať — bez toho, aby si poznal ich možnosti, podmienky a skutočný príbeh?