TEXT: O pár dní sa začne školský rok. Kam pôjdu žiaci Bielej vody?
Ministerstvo školstva dva týždne pred začiatkom školského roka oznámilo SSŠ Biela voda v Kežmarku, že končí. Znamená to, že 380 rómskych žiakov a 82 zamestnancov dnes nevie, čo s nimi bude od septembra.
Biela voda nevznikla v jednoduchom regióne ani pre jednoduchú cieľovú skupinu. Jej príbeh sa začal v roku 2008 vznikom neziskovej organizácie Carpe diem a o rok neskôr, 1. septembra 2009, začala v Kežmarku pôsobiť súkromná odborná škola. Od začiatku sa orientovala najmä na remeslá a praktické odborné vzdelávanie a prioritne sa profilovala ako škola pre rómskych žiakov a žiačky, ktorých bolo v bežnom vzdelávacom systéme ťažké udržať. Aby sme pochopili, prečo takýto model vôbec vznikol, treba sa pozrieť na región, v ktorom škola pôsobila.
Kežmarský okres patril medzi najmenej rozvinuté okresy Slovenska. Keď bol v roku 2015 do tejto kategórie zaradený, jeho nezamestnanosť prekračovala 1,6-násobok slovenského priemeru. Ešte na konci roka 2025 evidoval Úrad práce v Kežmarku 5 751 uchádzačov o zamestnanie. Významnú časť z nich tvorili znevýhodnení uchádzači, ktorých možnosti uplatniť sa na trhu práce obmedzovala nízka alebo chýbajúca kvalifikácia, nedostatočné pracovné zručnosti a pracovné návyky. Situáciu navyše komplikoval nedostatok vhodných pracovných miest v regióne.
Do tohto obrazu patria aj obce, z ktorých prichádzali žiaci do SSŠ Biela voda. Z 41 miest a obcí Kežmarského okresu bolo 19 zahrnutých do Atlasu rómskych komunít a v 13 z nich tvorili Rómovia viac ako štvrtinu obyvateľstva. V Jurskom tvorili približne 98 % obyvateľov, v Stráňach pod Tatrami 95 %, v Podhoranoch 78 % a v Krížovej Vsi 70 %. Vo Výbornej a Ihľanoch ich podiel presahoval 75 %. Nejde teda iba o región s vysokou nezamestnanosťou, ale o územie s početnými marginalizovanými rómskymi komunitami, v ktorých je vzdelanie jedným z kľúčových predpokladov na prerušenie generačnej chudoby a zvýšenie šance Rómov a Rómok uplatniť sa na trhu práce.
Škola, ktorá išla za žiakmi
Biela voda postupne vytvorila šesť elokovaných pracovísk, a to v spolupráci s miestnymi samosprávami a starostami obcí. Model vychádzal z potrieb jednotlivých rómskych komunít aj regiónu. Odbory mali byť nastavované tak, aby mladí Rómovia a Rómky nezískali iba výučný list, ale kvalifikáciu, s ktorou majú šancu nájsť uplatnenie. Aj mesto Kežmarok v roku 2021 opisovalo vznik pracovísk ako reakciu na potreby obcí a problémy podtatranského regiónu.
Dôležitá bola aj dostupnosť vzdelávania. Pre mladého Róma či Rómku z rodiny žijúcej v generačnej chudobe nemusí byť jedinou prekážkou samotné učenie. O tom, či v škole zostanú, môže rozhodovať cestovné, vzdialenosť, dopravné spojenie, strava či rodinná situácia. Elokované pracoviská preto priniesli časť odborného vzdelávania bližšie k obciam a rómskym komunitám, v ktorých žiaci a žiačky žili. Namiesto očakávania, že mladí ľudia sami prekonajú všetky sociálne a geografické bariéry, sa časť školy presunula bližšie k nim.
V Kežmarku sa sústreďovala najmä teoretická výučba, bližšie ku komunitám vznikali odborné pracoviská a dielne. Učilo sa murárstvo, spracovanie dreva, krajčírstvo, stavebné práce, služby a ďalšie remeslá. Škola pracovala aj so stupňovitým vzdelávaním: žiak alebo žiačka bez dokončeného základného vzdelania ho mohli dokončiť, pokračovať v učebnom odbore, získať výučný list a neskôr pokračovať až k maturite. Viac ako 95 % žiakov školy tvorili podľa verejne publikovaných údajov Rómovia.
Od školy k zamestnávateľovi
Ďalším dôležitým prvkom modelu Bielej vody bolo duálne vzdelávanie. Odborná príprava sa neodohrávala iba v škole a školských dielňach, ale aj priamo u zamestnávateľov. Žiaci získavali skúsenosti a pracovné návyky v reálnom pracovnom prostredí a pri produktívnej práci mohli za splnenia zákonných podmienok dostávať aj finančnú odmenu. Zamestnávateľ zároveň budúceho absolventa poznal ešte pred skončením školy. Pre mladých Rómov a Rómky z prostredia s vysokou nezamestnanosťou tak vznikalo priame prepojenie medzi školou a pracovným miestom.
Význam duálneho vzdelávania potvrdzujú aj údaje Štátneho inštitútu odborného vzdelávania. Pri hodnotení systému uvádzal, že absolventi, ktorí získavali zručnosti priamo vo firmách, dosahovali zamestnanosť takmer 91 %, zatiaľ čo pri čerstvých absolventoch všeobecne uvádzal 68 %. Tento údaj sa netýka priamo Bielej vody, ukazuje však význam prepojenia odborného vzdelávania so zamestnávateľmi.
Zdroj: ŠIOV – Projekt Duálne vzdelávanie pokračuje - https://archiv.siov.sk/en/projekt-dualne-vzdelavanie-pokracuje/
V Bielej vode duálne vzdelávanie nebolo iba deklarovaným zámerom. Škola s ním počítala aj pri prijímaní žiakov na školský rok 2026/2027. Medzi odbormi uvádzala napríklad krajčíra, murára, čašníka/servírku, výrobu konfekcie, pomocníka v stavebníctve, spracúvanie dreva či pomocníka v kuchyni.
Ako školu hodnotili mesto a kraj
Mesto Kežmarok v roku 2021 písalo o Bielej vode ako o škole, ktorá "plní dôležité poslanie v kežmarskom regióne", a jej prístup k vzdelávaniu žiakov z rómskych komunít označilo za unikátny. Zdôrazňovalo pritom, že ide o žiakov, ktorí by sa možno k stredoškolskému vzdelaniu vôbec nedostali. Mestský článok uvádzal aj uplatnenie absolventov v rôznych profesiách a spoluprácu školy so zamestnávateľmi.
Nešlo pritom o jednorazové hodnotenie. Už v roku 2019 ocenil Prešovský samosprávny kraj riaditeľku Annu Jurgovianovú plaketou Sophista pro regione. V oficiálnom zdôvodnení vyzdvihol jej viac ako dvadsaťročnú prácu vo vzdelávaní Rómov, systém stupňovitého vzdelávania aj vytvorenie šiestich elokovaných pracovísk.
Vzťah kraja k Bielej vode sa neobmedzoval iba na symbolické ocenenie. V dostupných oficiálnych dokumentoch možno za roky 2018, 2019, 2023 a 2024 doložiť podporu aktivít Bielej vody zo strany PSK najmenej vo výške 10 100 €. Išlo o dotácie na Festival študentského remesla a jeho technické zabezpečenie. Podpora sa teda opakovala počas viacerých rokov.
Zdroj: PSK – zmluva č. 390/2018/OK; zmluva č. 699/2019/OK; Záverečný účet 2023; Výzva predsedu PSK 2024
1. https://psk.sk/dokument/87bb68b1-2a47-472a-9bb8-2eb85fa89e4c/stiahnut?force=false
2. https://psk.sk/dokument/37cdcf20-3247-4986-b61d-403f9e33551d/stiahnut?force=false
3. https://psk.sk/dokument/c3c35885-3c38-4682-b5db-15433d9f837e/stiahnut?force=false
4. https://psk.sk/dokument/0d8a2901-1a94-4ff1-a02e-1fa6ed707d82/stiahnut?force=false
Ešte v októbri 2024 mesto Kežmarok predstavovalo Bielu vodu ako "unikátnu školu v Kežmarku". Článok Biela voda myje predsudky opisoval jej vzdelávací model v súvislosti s uplatnením Rómov na trhu práce, odborným vzdelávaním a prekonávaním stereotypov. Je to dôležitá kontinuita verejného hodnotenia školy: v rokoch 2019, 2021 aj 2024 ju miestne a regionálne verejné inštitúcie prezentovali ako prínosný a výnimočný model vzdelávania Rómov.
Merateľný výsledok: 4,5 % nezamestnaných absolventov
Pri hodnotení SSŠ Biela voda je dôležité pozrieť sa aj na merateľné výsledky. Prešovský samosprávny kraj sledoval absolventov stredných škôl okresu Kežmarok z rokov 2022 a 2023. Biela voda ich mala 66 a v máji 2024 boli medzi nezamestnanými evidovaní iba traja, čo znamenalo mieru nezamestnanosti absolventov 4,5 %. Pre porovnanie, Škola umeleckého priemyslu v Kežmarku mala 12,5 %, SOŠ Garbiarska 13,2 %, SOŠ agropotravinárska a technická 13,4 % a Hotelová akadémia Otta Brucknera 16,3 %. Z týchto údajov nemožno vyvodiť, čo presne spôsobilo nízku nezamestnanosť absolventov Bielej vody. Je to však výsledok, ktorý nemožno pri hodnotení školy obísť.
Keď prišli kontroly
Tieto úspechy však nie sú celým príbehom Bielej vody. V minulých rokoch prešla škola viacerými kontrolami a tie nachádzali aj nedostatky.
Najvyšší kontrolný úrad pri kontrole financovania vzdelávania za roky 2018 až 2020 identifikoval pochybenia rôznej závažnosti. Niektoré mali administratívny a formálny charakter, napríklad nedostatky v správach o výchovno-vzdelávacej činnosti či hospodárení.
Pozornosť kontrolórov vzbudili napríklad nájomné vzťahy školy. Za tri kontrolované roky zaplatila Biela voda podľa NKÚ na nájom spolu 294 792,82 eura, pričom približne 124-tisíc eur smerovalo za prenájom štyroch nehnuteľností vo vlastníctve riaditeľky školy a jej blízkej osoby. NKÚ pri tejto situácii použil formuláciu o "možnom riziku netransparentného nakladania s verejnými prostriedkami".
Tá formulácia je dôležitá. NKÚ nekonštatoval, že 124-tisíc eur predstavovalo škodu, že samotné nájomné bolo neprimerané ani že došlo k trestnému činu. Približne 124-tisíc eur predstavovalo nájom štyroch nehnuteľností počas troch rokov. Bez poznania ich výmery, charakteru, vybavenia a reálneho využitia nemožno zo samotnej sumy určiť, či bolo nájomné primerané alebo neprimerané. NKÚ pomenoval možné riziko a odporučil, aby sa priestorové zabezpečenie súkromných škôl ďalej analyzovalo.
Ďalšie zistenia sa týkali nakladania s verejnými prostriedkami a vyúčtovania lyžiarskych výcvikov. NKÚ napríklad konštatoval, že pri výcvikoch nebola zachovaná dokumentácia potrebná na preukázanie niektorých výdavkov a v jednom prípade išlo o porušenie finančnej disciplíny pri sume 913,50 eura.
Kontrolovaný subjekt mal následne prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a NKÚ avizoval monitorovanie ich plnenia.
Keď sa kontrola presunula do médií
Práve po tejto kontrole sa však príbeh Bielej vody začal odohrávať aj v inom priestore. Z kontrolných protokolov sa postupne presunul do médií. A spolu s tým sa začal meniť aj jazyk, ktorým sa o škole hovorilo.
V máji 2023 publikoval Denník N komentár analytika Dušana Slobodu pod titulkom "Ako sa parazituje na vzdelávaní Rómov". Autor spájal prípady stredných odborných škôl s fungovaním elokovaných pracovísk a so systémovými problémami kontroly poskytovaného vzdelávania. Kontrolný orgán teda pracoval s formuláciou "možné riziko", v komentári sa už objavilo slovo "parazituje".
Následne prišla séria investigatívnych článkov regionálneho denníka Korzár redaktoriek Lenky Hanikovej a Jany Ogurčákovej. Korzár patrí spolu s denníkom SME a portálom SME.sk do vydavateľstva Petit Press a jeho tlačená verzia vychádza pod názvom Korzár – SME. Nešlo teda o izolované lokálne médium, ale o súčasť veľkého slovenského vydavateľstva.
Zdroj: Petit Press – Denník Korzár-SME
https://www.petitpress.sk/predplatne-dennik-korzar-sme
Novinárky sa v článkoch vrátili k starším zisteniam Najvyššieho kontrolného úradu. Písali o prenajímaní nehnuteľností patriacich riaditeľke alebo jej blízkym osobám, o evidencii dochádzky žiakov a o financovaní školy zo štátneho rozpočtu. Kým kontrolóri pri nájomných vzťahoch hovorili o "možnom riziku netransparentného nakladania s verejnými prostriedkami", Korzár priniesol titulky "Riaditeľka školy platí za štátne peniaze aj vlastné nehnuteľnosti. Nájmy si sama podpisuje" a "Kryli záškoláctvo, žiakov zapísali, aj keď na hodine neboli. Berú dva milióny od štátu".
Séria získala aj profesijné uznanie. Prvý článok Hanikovej a Ogurčákovej získal delené tretie miesto v súťaži Transparency Newsroom. Celá séria bola následne nominovaná na Novinársku cenu 2025 v kategórii Regionálna žurnalistika.
Zdroj: MEMO 98 – Novinárska cena 2025
https://www.memo98.sk/sk/clanok/novinarska-cena-2025-ocenenia
V priebehu tejto medializácie sa menil aj verejný obraz Bielej vody. Z technického jazyka kontroly NKÚ o konkrétnych nedostatkoch a možných rizikách sa téma presunula k oveľa výraznejším formuláciám o "parazitovaní", "krytí záškoláctva", miliónoch od štátu a napokon k označeniu "podozrivá škola". Začal sa vytvárať výrazný kritický mediálny obraz školy a práve kritická medializácia školy mohla byť jedným z impulzov, ktoré viedli k ďalšiemu preverovaniu školy štátnymi orgánmi, pretože následne prišla do školy Štátna školská inšpekcia. Kontrola v Bielej vode prebiehala v máji a júni 2025.
Kontrola Štátnej školskej inšpekcie
Štátna školská inšpekcia sa už nezaoberala iba hospodárením či formálnou dokumentáciou, ale samotným vzdelávacím procesom. Zistenia sa týkali evidencie dochádzky, odbornosti vyučovania, rozvrhov, podmienok praktického vyučovania a ďalších oblastí fungovania školy. Hlavná školská inšpektorka následne 8. septembra 2025 predložila ministerstvu návrh na vyradenie Bielej vody zo siete škôl. Tento dátum neskôr priamo v Národnej rade uviedol aj minister školstva Tomáš Drucker.
Ministerstvo potom prípad komunikovalo veľmi razantne. Na tlačovej konferencii 16. septembra 2025 Tomáš Drucker hovoril pri Bielej vode o 55 porušeniach zákona. Uvádzal nereálne rozvrhy, nedostatočnú odbornosť vyučovania, nevyhovujúce dielne, problémy s dochádzkou a nepravdivé údaje v rezortnom informačnom systéme. Podľa ministra mala priemerná reálna dochádzka dosahovať 15,6 %, hoci škola vykazovala takmer 80 %. Rezort zároveň oznámil, že na základe zistení podal podnet na Generálnu prokuratúru SR pre podozrenie zo spáchania trestného činu subvenčného podvodu.
O osem dní neskôr, 24. septembra 2025, prišla verejná reakcia školy. Riaditeľka školy Anna Jurgovianová na tlačovej konferencii v Kežmarku oznámila, že sa dočasne vzdáva funkcie riaditeľky až do vyšetrenia podozrenia zo subvenčného podvodu. Zároveň odmietla časť interpretácie výsledkov kontroly. Tvrdila, že medzi 55 uvádzanými porušeniami bolo minimálne desať zistení započítaných duplicitne a že časť odstrániteľných pochybení škola už napravila. Žiadala, aby sa prípad riadne vyšetril a aby sa ukázalo, ktoré tvrdenia sú opodstatnené.
Škola zároveň namietala spôsob, akým boli jednotlivé zistenia interpretované. Jurgovianová upozorňovala na špecifické podmienky, v ktorých Biela voda pracuje. Uvádzala, že 98 % jej žiakov pochádza z marginalizovaných rómskych komunít a že ide často o mladých ľudí, ktorí už predtým "prepadávali cez systém". Odmietala preto obraz školy vytvorenej účelovo na čerpanie verejných peňazí a svoju prácu obhajovala ako snahu dostať mladých Rómov a Rómky k remeslu a uplatneniu. V deň jej tlačovej konferencie prišli školu podporiť aj rodičia, žiaci, učitelia a ďalší zamestnanci.
Neštandardný model a otázka jeho kontroly
V tomto kontexte treba zdôrazniť, že Biela voda je mimoriadnym typom školy. Jej model bol od začiatku postavený na alternatívnych prvkoch výučby, stupňovitom vzdelávaní, elokovaných pracoviskách priamo v rómskych komunitách, prepájaní odborného vzdelávania s lokálnym trhom práce a na práci so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a z marginalizovaného, často málo podnetného prostredia. Pri časti žiakov treba počítať aj s jazykovou bariérou, keďže ich prvým jazykom je rómčina. Časť študentov navyše študuje v režime duálneho vzdelávania. Nejde pritom iba o alternatívny model vytvorený samotnou školou. V jej histórii nájdeme aj odbory vedené v oficiálnych dokumentoch rezortu školstva ako experimentálne overované. Išlo okrem iného o odbor stavebná výroba – stavebné práce; v neskoršej oficiálnej sieti škôl sú ako experimentálne overované pri Bielej vode označené odbory 3686 F stavebná výroba a 3178 F výroba konfekcie. Pri organizačnej zložke Súkromné odborné učilište je ako experimentálne overovaný vedený takisto odbor 3686 F stavebná výroba.
Štát teda hľadá nové cesty, ako udržať vo vzdelávaní mladých Rómov a Rómky ohrozených predčasným odchodom zo školy a ako vytvárať vzdelávacie modely schopné fungovať v marginalizovaných komunitách. Potrebu predchádzať predčasnému ukončovaniu vzdelávania a osobitne pracovať so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia pomenúva aj samotné Ministerstvo školstva.
Príbeh Bielej vody Tak otvára otázku, či je existujúci systém pripravený neštandardné vzdelávacie modely typu Biela voda nielen vytvárať a podporovať, ale aj primerane hodnotiť a kontrolovať. Dokážu pravidlá a kontrolné mechanizmy nastavené predovšetkým na štandardne fungujúce školy rozlíšiť medzi skutočným pochybením a špecifikom modelu, ktorý vznikol práve preto, že pracuje v neštandardných podmienkach a zo žiakmi s marginalizovaného prostredia generačnej chudoby so všetkými jeho patológiami?
Do akej miery možno takýto model posudzovať rovnakými ukazovateľmi ako školu fungujúcu v štandardných podmienkach? Ak sa od školy očakáva, že svoje fungovanie prispôsobí špecifickým potrebám žiakov, je na túto špecifickosť pripravený aj systém, ktorý ju kontroluje?
Možno je teda príbeh Bielej vody aj príležitosťou položiť si širšiu otázku: Ak chceme, aby vznikali školy a vzdelávacie modely schopné dostať k stredoškolskému vzdelaniu mladých ľudí – Rómov a Rómky, ktorých bežný systém často nedokáže zachytiť alebo v ňom udržať, vieme zároveň vytvoriť pravidlá, ktoré dokážu ich fungovanie spravodlivo posúdiť? Vie Školská inšpekcia oddeliť to, čo je skutočným pochybením, od toho, čo vyplýva z odlišného spôsobu práce, prostredia a potrieb žiakov? A dokážeme sa z fungujúcich častí takýchto modelov poučiť aj vtedy, keď v iných častiach zlyhali? Ak od neštandardných škôl očakávame riešenia problémov, s ktorými si štandardný systém dlhodobo nevie poradiť, nemali by sme vedieť nielen pomenovať a kontrolovať ich chyby, ale aj rozpoznať, čo v nich funguje, prečo a vnímať tieto modely ako príklady dobrej praxe?
Od návrhu na vyradenie k prijímaniu nových žiakov
Po búrlivej jeseni 2025 zostalo okolo školy ticho. Navonok tak mohlo vznikať presvedčenie, že výsledkom kontrol bude nakoniec náprava zistených nedostatkov, prísnejší dohľad, personálna zmena vo vedení a hľadanie riešení, ktoré zachovajú kontinuitu vzdelávania rómskych žiakov v kežmarskom regióne cez inú organizačnú štruktúru školy, napríklad zmenou zriaďovateľa či transformáciou súkromného modelu na štátny.
Tomuto dojmu zodpovedalo aj to, čo sa dialo v nasledujúcich mesiacoch. Biela voda pokračovala v bežnom školskom režime a pripravovala sa na školský rok 2026/2027. Predovšetkým však naďalej figurovala v systéme Ministerstva školstva, v ktorom sa pripravovalo prijímanie žiakov na nasledujúci školský rok.
Ministerstvo školstva malo pre školský rok 2026/2027 zverejnené oficiálne podklady pre Prešovský samosprávny kraj a Biela voda v nich bola naďalej vedená medzi školami pripravujúcimi prijímanie žiakov. V dokumente ministerstva pre nižšie stredné odborné vzdelanie je Súkromná stredná odborná škola ako organizačná zložka Súkromnej spojenej školy Biela voda v Kežmarku uvedená pri piatich odboroch: výroba konfekcie, spracúvanie dreva, pomocník/pomocníčka v stavebníctve, lesná výroba a pomocník/pomocníčka v kuchyni. Ministerstvo pri nich po úprave stanovilo maximálne počty 30, 15, 25, 10 a 8 žiakov. Biela voda teda v oficiálnych podkladoch ministerstva pre školský rok 2026/2027 riadne figurovala ako škola s konkrétnymi odbormi a konkrétnymi kapacitami pre prijímanie nových žiakov.
Na jar 2026 zároveň prebiehal nový centrálny systém ePrihlášok na stredné školy. Ministerstvo 9. apríla 2026 zverejnilo dataset "Prihlášky na stredné školy 2026 – 2027", 6. mája jeho aktualizáciu s údajmi k 30. aprílu 2026 a 8. júna aj zoznam voľných odborov stredných škôl pre druhé kolo prijímacieho konania. Rezort teda ešte niekoľko týždňov pred koncom školského roka centrálne spracovával prijímacie konanie na školský rok 2026/2027 aj pre SSŠ Biela voda!
Biela voda preto v tomto období riadne pripravila a uskutočnila prijímacie konanie na školský rok 2026/2027, zverejnila kritériá, výsledky prijímacieho konania aj informácie o odboroch, ktoré plánovala od septembra otvoriť. Výsledkom bolo prijatie nových žiakov, ktorí mali 1. septembra nastúpiť do prvého ročníka.
Z verejne dostupných podkladov pritom nevyplýva, že by ministerstvo pred prijímacím konaním školu upozornilo, že nových žiakov už nemá prijímať, alebo jej účasť na prijímacom procese pre školský rok 2026/2027 zastavilo.
Naopak, prijímacie konanie prebehlo a škola sa až do tohto týždňa pripravovala na nový školský rok 2026/2027.
Toto všetko u žiakov, ich rodičov aj zamestnancov školy celkom prirodzene vytváralo presvedčenie, že napriek kontrolám a ministrom komunikovanom návrhu na vyradenie bude vzdelávanie v nejakej podobe pokračovať.
Dva týždne pred začiatkom školského roka
Napokon však prišlo najradikálnejšie možné riešenie.
Približne dva týždne pred začiatkom školského roka 2026/2027 sa Biela voda dozvedela, že k 31. augustu 2026 končí. V tej chvíli už rozhodnutie nebolo iba záverom dlhého sporu medzi riaditeľkou, školou, kontrolnými orgánmi a ministerstvom. Malo veľmi konkrétnych adresátov: približne 380 prevažne rómskych žiakov a 82 pedagogických a nepedagogických zamestnancov školy.
Pre žiakov to znamená, že krátko pred 1. septembrom zostali bez školy.
Niektorí v Bielej vode študovali niekoľko rokov, ďalší mali pred sebou posledný rok pred maturitou alebo záverečnou skúškou a približne štyridsiatka bola prijatá do prvého ročníka len pred niekoľkými mesiacmi a sú v režime povinnej 10-ročnej školskej dochádzky. Prešli riadnym prijímacím konaním, dostali rozhodnutia o prijatí a ich rodiny oprávnene počítajú s tým, že otázku strednej školy majú pre svoje deti vyriešenú.
Kto zabezpečí pokračovanie 380 žiakov?
Prešovský samosprávny kraj má v oblasti stredného školstva významné kompetencie. Jeho odbor školstva zabezpečuje výkon kompetencií kraja v oblasti vzdelávania a samotný PSK uvádza, že jednou z jeho základných úloh je "utvárať podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách". Biela voda síce nebola školou v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja, ale jej zánikom vzniká problém, ktorý sa bez ostatných stredných škôl v regióne riešiť prakticky nedá.
Prešovský samosprávny kraj pritom nemožno v tomto procese vnímať iba ako inštitúciu, pred ktorou sa problém 380 žiakov objavil až po rozhodnutí ministerstva. Právna úprava vyraďovania škôl zo siete počíta pri návrhu hlavného školského inšpektora aj s vyjadrením príslušnej územnej samosprávy.
Ešte podstatnejšie je, že samotný zákon pri vyradení školy zo siete počíta s riešením budúcnosti jej žiakov. Podľa § 17 ods. 2 písm. d) zákona č. 596/2003 Z. z. musí žiadosť na vyradenie školy zo siete obsahovať aj "spôsob zabezpečenia výchovy a vzdelávania alebo stravovania detí a žiakov po zrušení školy alebo školského zariadenia". Otázka, čo bude s približne 380 žiakmi Bielej vody po jej zrušení, teda nevznikla až teraz, niekoľko dní pred začiatkom školského roka. Je to otázka, s ktorou samotná legislatíva počíta už v procese smerujúcom k vyradeniu školy zo siete.
Zdroj: Slov-Lex – zákon č. 596/2003 Z. z., § 17 ods. 2
Zákon č. 596/2003 Z. z. – Slov-Lex
Práve preto je namieste pýtať sa, aký konkrétny spôsob zabezpečenia ďalšieho vzdelávania žiakov Bielej vody bol uvedený v podkladoch k jej vyradeniu zo siete a ako sa tento plán premietol do reality pred 1. septembrom 2026. Ak bolo už v priebehu konania zrejmé, že jedným z možných výsledkov je zánik školy k 31. augustu, kedy sa začalo zisťovať, ktoré školy dokážu jej žiakov prevziať, v ktorých odboroch a ročníkoch majú voľné kapacity a ako bude zabezpečené pokračovanie štúdia žiakov, ktorí už absolvovali jeden či viac rokov odborného vzdelávania?
O prácu prichádza aj 82 zamestnancov
Rozhodnutie o zrušení školy zasiahlo aj 82 zamestnancov. Nejde iba o počet pracovných miest. Sú medzi nimi učitelia, majstri odborného výcviku, pedagogickí a nepedagogickí pracovníci, ale predovšetkým ľudia, ktorí roky pracovali s rómskymi žiakmi z marginalizovaných komunít. Časť z nich pozná prostredie, z ktorého žiaci prichádzajú, dokáže s rodinami komunikovať a pri väčšine pracovníkov bola výhodou aj znalosť rómčiny. Práve takáto praktická skúsenosť je pri vzdelávaní mladých Rómov zo sociálne vylúčeného prostredia profesijnou kompetenciou, ktorú nemožno vytvoriť zo dňa na deň.
Pri pedagogických zamestnancoch treba zároveň rozlišovať ich kvalifikáciu. Nie všetci pracovníci Bielej vody boli v rovnakej situácii: časť spĺňala požadované kvalifikačné predpoklady, ďalší si potrebné vzdelanie dopĺňali. Pri hodnotení personálneho modelu školy však nemožno obísť ani širší právny a vzdelávací kontext práce s marginalizovanými rómskymi komunitami.
Slovenský právny poriadok totiž pozná dočasné vyrovnávacie opatrenia. Podľa § 8a zákona č. 365/2004 Z. z., antidiskriminačného zákona, môžu orgány verejnej správy aj iné právnické osoby prijímať opatrenia smerujúce k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich okrem iného z rasového alebo etnického pôvodu či príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine. Zákon medzi nimi výslovne uvádza opatrenia podporujúce prístup znevýhodnených skupín k zamestnaniu a vzdelávaniu.
A nejde iba o teoretickú možnosť v zákone. Samotný štát tento princíp využíval práve pri vzdelávaní detí z marginalizovaných rómskych komunít. V národnom projekte zameranom na predprimárne vzdelávanie sa pri výbere zamestnancov odporúčalo ovládanie materinského jazyka detí z MRK a uplatňovanie dočasných vyrovnávacích opatrení formou preferenčného zamestnávania rómskych uchádzačov. Ministerstvo školstva neskôr pri projekte Podpora pomáhajúcich profesií 3 uviedlo, že pri materských školách, základných školách a stredných školách v obciach s najmenej 30 % podielom rómskeho obyvateľstva podľa Atlasu rómskych komunít odporúča uplatňovanie dočasných vyrovnávacích opatrení. Zároveň však výslovne stanovilo, že podporovaní pedagogickí a odborní zamestnanci musia spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa zákona č. 138/2019 Z. z.
To je pri Bielej vode dôležité rozlíšenie. Dočasné vyrovnávacie opatrenia samy osebe neznamenajú výnimku zo zákonom stanovených kvalifikačných predpokladov pedagogického zamestnanca. Nemožno nimi teda automaticky ospravedlniť prípad, keď človek požadovanú kvalifikáciu nemá. Ukazujú však, že samotný štát považuje pri práci s marginalizovanými rómskymi komunitami za legitímne cielene získavať ľudí z rómskeho prostredia a prihliadať aj na kompetencie, ktoré v bežnej personálnej tabuľke nevidno, napríklad znalosť rómskeho jazyka, komunity a prostredia, z ktorého žiaci prichádzajú, pokiaľ títo navyše pracujú na svojom ďalšom potrebnom vzdelávaní. Vládne tematické zisťovanie o inkluzívnom vzdelávaní dokonca upozorňovalo na význam pedagogických pracovníkov ovládajúcich materinský jazyk rómskych žiakov.
Pri 82 zamestnancoch Bielej vody preto nejde iba o otázku, koľkí z nich v konkrétnom okamihu spĺňali všetky formálne kvalifikačné predpoklady. Dôležitá je aj otázka, koľkí si kvalifikáciu dopĺňali a aké ďalšie profesijné kompetencie si za roky práce vytvorili. Ak medzi nimi boli Rómovia a Rómky, ktorí poznali komunity svojich žiakov, vedeli s nimi a ich rodinami komunikovať aj po rómsky a zároveň si dopĺňali potrebné vzdelanie, potom zánikom školy nevzniká iba zoznam prepustených zamestnancov.
Stráca sa aj tím ľudí so skúsenosťou s veľmi špecifickou skupinou žiakov, pri ktorej samotný štát považuje znalosť komunity a jej jazyka za významnú súčasť inkluzívneho vzdelávania.
A tento ľudský kapitál sa uvoľňuje práve v čase, keď samotné ministerstvo priznáva personálne problémy školstva. V júni 2026 rezort pokračoval vo financovaní rozširujúceho štúdia nedostatkových predmetov a ako dôvod výslovne uviedol "dlhodobo identifikovaný nedostatok kvalifikovaných učiteľov" v prírodovedných a technických predmetoch. Ministerstvo zároveň v júli konštatovalo, že napriek rastu počtu odborných zamestnancov ich v školských podporných tímoch stále nie je dostatok a mnohé školy majú obmedzené alebo žiadne kapacity.
Keď jedna ruka štátu nevie, čo robí druhá
A práve tu vzniká jeden z najväčších paradoxov celého prípadu.
Slovenská republika dnes označuje predčasné ukončovanie vzdelávania za jeden z vážnych problémov školstva.
Ministerstvo školstva v júli 2026 dokonca zverejnilo výsledky novej analýzy, podľa ktorej každý šiesty žiak opúšťa školu predčasne. Zo sledovaných viac ako 51-tisíc mladých ľudí ukončilo približne 17 % do veku 19 rokov vzdelávanie bez výučného listu alebo maturity. Rezort preto buduje systém včasného varovania, ktorý má školy upozorniť na ohrozených žiakov ešte predtým, ako zo vzdelávania vypadnú.
Ešte výraznejší je tento problém pri rómskych žiakoch. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity 27. júla 2026 spustil nový národný projekt Podpora inkluzívneho vzdelávania Rómov. Vychádza z alarmujúcich údajov: školu nenavštevuje 48,1 % mladých ľudí z rómskych komunít vo veku 15 až 19 rokov a podiel mladých Rómov, ktorí nepracujú ani sa nevzdelávajú, dosahuje 65 %.
Projekt má priamo podporiť najmenej 600 stredoškolákov na 50 až 80 vopred vybraných stredných školách. Každému zo zapojených žiakov má byť pridelený individuálny mentor a súčasťou podpory je inkluzívne štipendium vo výške 200 eur mesačne. Celkový rozpočet projektu predstavuje 7 993 795,65 eura.
Projekt pritom pomenúva práve tie bariéry, ktoré môžu rozhodovať o tom, či mladý človek z marginalizovanej rómskej komunity na strednej škole zostane. Úrad splnomocnenca medzi nimi uvádza cestovné, ubytovanie, školské pomôcky, mimoškolské aktivity a náročnosť prechodu do nového školského prostredia. Cieľom projektu je znížiť predčasné ukončovanie školskej dochádzky a zvýšiť úspešnosť rómskych žiakov na stredných školách.
Na jednej strane teda štát vynakladá takmer osem miliónov eur na projekt, ktorého cieľom je pomôcť 600 rómskym žiakom úspešne dokončiť strednú školu a na druhej strane približne dva týždne pred začiatkom školského roka zaniká škola, v ktorej približne 380 prevažne rómskych žiakov už študovalo alebo bolo prijatých na štúdium.
To samo osebe nie je argumentom proti jej zrušeniu, ak boli splnené zákonné dôvody na vyradenie zo siete. Je to však veľmi silný argument pre to, aby spolu s rozhodnutím o jej zániku existoval aj veľmi konkrétny plán, ako zabrániť tomu, aby sa práve títo žiaci stali súčasťou štatistík, proti ktorým štát súčasne vynakladá milióny eur.
Kto zaplatí účet?
Celá situácia má napokon aj ekonomický rozmer. Štát už financoval roky vzdelávania dnešných druhákov, tretiakov a štvrtákov z Bielej vody.
Ak časť z nich štúdium po zrušení školy zanechá a nedokončí, verejná investícia neprinesie výsledok, pre ktorý bola vynaložená: kvalifikovaného človeka s výučným listom alebo maturitou.
Ak mladý Róm alebo Rómka zostanú bez školy a neskôr bez práce, náklad nezmizne, iba sa presunie do budúcnosti v podobe horšieho uplatnenia, nižších daní a odvodov do štátu a ďalších sociálnych, vzdelávacích či zamestnanostných intervencií.
K tomu treba pripočítať dôsledky straty 82 pracovných miest v regióne, ktorý dlhodobo zápasí s nezamestnanosťou.
Možno konkrétny plán existuje a Ministerstvo školstva, Prešovský samosprávny kraj už pripravujú riešenia.
Ak taký strategický plán už existuje, práve teraz je čas povedať, koľko z 380 žiakov už má zabezpečenú novú školu, v akom odbore a ročníku, koľkí môžu pokračovať bez straty roka a aká pomoc je pripravená pre tých, pre ktorých bude nová škola vzdialenejšia alebo finančne náročnejšia. Lebo rodičia žiakov a žiaci zatiaľ takéto informácie nemajú.
Rovnako treba povedať, kto bude niesť zodpovednosť za to, ak sa časť z nich do vzdelávania už nevráti.
Kto zaplatí tento účet?
Sám minister Tomáš Drucker použil len pred niekoľkými týždňami pri riešení nedostatku školských kapacít v Jarovniciach veľmi presnú vetu: "Nemôžeme dopustiť, aby stovky detí zostali bez možnosti riadne navštevovať školu." Vtedy ministerstvo našlo riešenie pre približne 600 žiakov a zdôraznilo, že štát musí v takejto situácii konať.
V Bielej vode je tých žiakov 380.
V tejto chvíli už nejde o spor o jednu riaditeľku, jednu súkromnú školu ani o to, kto mal v predchádzajúcich rokoch pravdu.
Teraz ide o 380 rómskych žiakov, ktorým sa o pár dní začne nový školský rok. Potrebujú dostať konkrétnu odpoveď na celkom obyčajnú otázku:
Kam majú 1. septembra ráno nastúpiť?
Magda Kmeťková