Tomáš Csicsó: V dnešnom svete sa vieš zviditeľniť veľmi rýchlo. Ale je len na tebe, v akom svetle

Z cyklu Svet podľa Michelle 

Tomáš má na tik-toku 97 tisíc followerov. Ak čakáš, že je to nejaký nafúkaný influencer, ktorý ti hneď po zoznámení, ponúkne kolagén, čakáš márne...

Narodil sa v Komárne. Slovenčinu sa naučil až v škole a musím podotknúť, že ju ovláda perfektne. Má 32 rokov, je to vysoký chlap, z ktorého srší obrovský entuziazmus, dobrá nálada, humor a to, čo bolo pre mňa sympatické - na nič sa nehrá. Aj keď má na tiktoku tisíce followerov.

Jeho kontent na tik-toku sa skladá z vtipných videí, ale aj videí na zamyslenie. "Snažím sa ukázať, že veci nie sú len čierno-biele. V každej situácii je niečo dobré aj zlé. Z nevýhody treba spraviť výhodu."

Ako sa vlastne dostal k tik-toku? "Bola pandémia. Lockdown. Ja sa rád stretávam a rozprávam sa s ľuďmi. To je síce pekné, že my sa tu spolu porozprávame, ale ja chcem, aby sa to dostalo k ľudom a v dnešnej dobe to musí byť moderné. To znamená cez internet. A tak sa ku mne dostal tik-tok. Je to kanál mladých ľudí. A tí, presne, ma zaujímajú. Oni sú budúcnosť."

Síce píšem, natáčam, ale neviem si úplne predstaviť, ako vznikne myšlienka na urobenie nejakého videa, ktoré sa zavesí na tik-tok. "Moje videá vznikajú spontánne. Z toho, ako žijem. Keďže sa chcem dostať k mladým ľudom, musím s nimi komunikovať tak, ako keď ja som mal 16 rokov. A to sú príbehy. Mám 31 rokov, ale stále chcem žiť tak, aby som bol mladý duchom. Mňa mladí ľudia inšpirujú. Je jedno, či má šestnásť, dvadsať alebo deväť rokov. A rozprávam ku každému. Je jedno, či je to Ind, Róm, Slovák, Maďar... Takže moje videá sú srandovné. Môj koncept sa skladá z pár zábavných videí a potom jedno s myšlienkou. Chcem, aby sa najmä to s myšlienkou zdieľalo. Moji followeri už vedia, že nevedia, čo majú odo mňa čakať. V takom koncepte je aj náš život. Raz si smutný, raz šťastný. Raz ideš na pivo, potom musíš pracovať."

Aký je to pocit, mať také kvantum ľudí, ktoré sa na teba pozerá? "Ja ani nejdem po počte followerov, ale je príjemné, keď ma ľudia stretnú na ulici a chcú fotku. A často sa stáva, že ma na tik-toku ani nesledujú. Raz som išiel do Centralu, a zrazu vyšiel von chlapec: "Tomáš, to si ty? Ja ťa sledujem na tik-toku a spravím ti strih zadarmo." Tak ja, že dobre. A on to naozaj spravil. Zobral ma do svojho kaderníctva a keď som si tam sadol, vedľa mňa bol Rytmus. Páčilo sa mi, že ten chlapec odo mňa nič nechcel. Žiadnu reklamu, žiadnu kompenzáciu. Len ma ostrihal, porozprávali sme sa a to bolo všetko. Je to pekné, ako z každého človeka, s ktorým sa rozprávaš, niečo máš. Lebo ťa niečo naučí."

Aké to bolo, keď ťa prvýkrát niekto zastavil a chcel s tebou fotku? "Prvýkrát ma zastavil chlapec. Dievčatá sa dosť hanbia. Bolo to pri Dunaji. Tam rád trávim čas s kamarátmi v tej trávičke. Bol som z toho aj šokovaný. V dnešnom svete sa vieš zviditeľniť veľmi rýchlo. Ale je len na tebe, v akom svetle."

A čo nenávistné komentáre? "Nenávisť na internete bola ďalším dôvodom, prečo som začal točiť videá. Sú tam mladí ľudia. 12-13 roční. Ja mám vyše 30 rokov a aj mňa dokáže niečo niekedy uraziť, tak ako sa potom cíti tak mladý človek, keď dostane nenávistný komentár? Na nenávisť nemôže byť odpoveďou nenávisť. Ak dostanem rasistický komentár, nehnevám sa. Pred 15-timi rokmi by som sa hneval, ale dnes nie. Pretože viem, že ten človek za to nemôže, lebo mal nejakú zlú skúsenosť a ani nevie, že exituje iná...

Jeden chlapec mi napísal: "Tomáš, ja som ani nevedel, že Rómovia môžu byť takí inteligentní ako ty. Ty si Róm?" A vtedy sa na chvíľu zastavím, že ako to celé vlastne je. Má to, samozrejme, veľa faktorov a jedným z nich je, že médiá ukazujú len to zlé. Preto som chcel vyskúšať tik-tok. Verím, že keď niečo robíš srdcom, tak to má zmysel."

Čo ťa urazí ešte aj dnes? "Uraziť ma môže človek, ktorý je pre mňa dôležitý. Ostatné veci sú bezvýznamné... Raz som reagoval na jeden komentár priamo vulgárne útočiaci na mňa. A napísal som mu, že asi má v niečom pravdu. A ten človek nechápal, ako so mu dokázal slušne odpísať, keď na mňa vulgárne útočil. A toto je veľmi dôležité. Reagovať takto na nenávistné komentáre. Pretože, je ich na internete veľa a veľa ľudí nevie, ako má s takými informáciami pracovať. Tak som chcel ukázať iný smer."

Prečo aj Tomáš, chlap, ktorý študoval dlhšie, ako je celý môj život, chlap, ktorý má slušnú prácu, dostáva rasistické komentáre? "Oni ma nepoznajú. Uvidia jedno video. Niekto má zlý deň a potrebuje niekde vyventilovať ten stres, tak napíše komentár. Ja som presvedčený, že keby sme si sadli, tak sme kamoši. Som si istý, že s každým človekom sa dá rozprávať. Keď budeme na seba len útočiť, tak to nemá zmysel."

Na čo si má dávať influencer pozor? "Tí ľudia ťa pozerajú. Vnímajú ťa. Ja som takto robil aj videá o očkovaní. Bolo veľa informácii o vedľajších účinkov. Jasné, treba o tom hovoriť. Ale rovnako treba hovoriť aj o tom, že človek žiadne vedľajšie účinky mať nemusí.

Urobil som video, ako sa idem zaočkovať a potom, po očkovaní, si doma varím a všetko je v poriadku. To je to dôležité. Aby ľudia, ktorí majú dosah, to využívali na veci, ktoré majú zmysel. Môže to byť, samozrejme, aj o zárobkoch, ale ja mám svoju prácu. Preto som odmietol všetky spolupráce. Merch? Čo sa stane, keď ja predám niekomu tričko? On si to kúpi, skončí to v skrini a potom v odpade. Čiže len generujem odpad. Aj keď mi píšu nejaké e-shopy, nechcem žiadne zľavové kódy. To nie som ja."

Celý rozhovor bol pre mňa veľmi svieži, Tomáš má takú príjemnú energiu, ale najzaujímavejší moment pre mňa bol vtedy, keď začal rozprávať o svojom detstve a o školstve. " Aj napriek tomu, že som sa narodil do chudobnej rodiny a moji rodičia majú len základnú školu, nešiel som do špeciálky, ale na základnú školu. Jeden môj kamarát, s ktorým som ako malý chlapec, hrával futbal, do špeciálky išiel. Jeho rodina nevedela ani písať, ani čítať. Tak ho automaticky dali do špeciálky. Pritom, ja si myslím, že keby sme boli spolužiaci, tak dnes je úplne inde. Nie na ulici. Nie drogy. Riešením nie je segregovanie ľudí.

A jednak základná škola. Čo znamená základná škola? Ty ju nesmieš vyjsť tak, že nevieš čítať a písať. To je obrovský problém. Vždy som bol pozitívny chlapec, čo veľa rozprával v prvej lavici v škole. Mal som dobrých učiteľov. Učiteľ je tvojím druhým rodičom. Ja nechcem byť vzorom, lebo mám vysokú školu. Nie. To odmietam. To nie je dôležité. Pre mňa je dôležitá základná škola. Pretože tam sa dá s tým dieťaťom pracovať. Tam je formovateľné. Tam sním treba pracovať. Lebo neskôr to je už veľmi ťažké. Ak má niekto dobrú základnú školu, s dobrými učiteľmi, dovolím si povedať, že na 99 percent neskončí vo väzení, nebude kradnúť a môže sa integrovať do spoločnosti. Bude obyčajným človekom. Nič extra. Aj mňa sa ľudia pýtajú, čo je mojím cieľom. Mojím cieľom je ísť večer von s kamarátmi a dať si pivo. To je všetko.

Chcem ukázať, že keď študuješ, tak to neznamená, že sa venuješ tomu. Ja nie som kocka. Športujem, chodím na pivo. Žijem ako každý iný človek. Chcem, aby ľudia neškatuľkovali ani za to, že je niekto nevzdelaný, ale ani za to, že je niekto vzdelaný.

Nemám rád, keď ľudia hovoria, že internet je zlý. Nie je zlý. Ja milujem informácie. Učiť sa. Nové vedomosti. A googlim všetko. Raz som mal jedno školenie a musel som ostať v práci jeden deň. Na druhý deň tam bola skúška. Tak čo urobím? No youtube videá. Pozrel som si video na youtube a naučil som sa to tak, že ja som pomáhal ľuďom, ktorí sa to naučili na školení. Viem, že pre mladých ľudí je ťažké odložiť mobil a ísť sa učiť, keď má internet tak blízko. Ja som ho blízko nemal, keď som študoval. Až na vysokej škole bol internet. Na základnej a strednej som sa mohol venovať len škole a futbalu. Treba si nájsť tú rovnováhu. Neučiť sa úplne od rána do večera. Ani nebyť stále na Tik-Toku. Mať rovnováhu. Zdravú."

Michelle Kubištová 

Realizované s finančnou podporu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín