Autobiografický príbeh Vanesy Horákovej

Ukážka z pripravovanej knihy, 

v ktorej Vanesa Horáková rozpráva o detských snoch, hudbe, rodine a ceste, ktorá ju priviedla na pódium.

Nedajte si vziať svoje sny

Som len osemnásťročné dievča.
Spev je mojím životom,
ale život nie je len o mojej kariére.
Mám právo na svoje tajomstvá,
na svoju prvú lásku, ktorá nie je pre kamery.

Volám sa Vanesa Horáková. Mám osemnásť rokov a pochádzam zo Spišskej Belej – mesta, kde sa Tatry dotýkajú oblohy a kde sa môj príbeh začal písať potichu, v detskej izbe, do starého mikrofónu. Už tri roky stojím na slovenskej hudobnej scéne ako speváčka. Cesta, ktorá ma sem priviedla, však nebola priamočiara. Bola kľukatá, občas tŕnistá, no vždy lemovaná hudbou.

Moja prvá kniha nechce byť len knihou. Chce byť úprimnou spoveďou o dospievaní, hľadaní vlastného hlasu v hluku sveta, prekonávaní prekážok, láske k hudbe a o tom, ako sa detské sny menia na skutočnosť, keď sa ich odmietnete vzdať.

Moja láska k hudbe sa nenarodila na pódiu. Narodila sa doma, na koberci v obývačke. Pamätám si, ako som ako malé dievčatko stála pred zrkadlom, v ruke držala dezodorant ako mikrofón a spievala tak nahlas, až sa susedia museli usmievať. Skúšala som všetko – od ľudových piesní, ktoré spievala moja babka, cez rómske piesne z rodinných osláv až po svetové hity z rádia. Hudba bola mojím tajným jazykom.

Keď som mala osem rokov, rodičia mi splnili sen. Začala som hrať na husliach. Tento nástroj ma naučil disciplíne, pokore a tomu, že krása vzniká opakovaním a trpezlivosťou. Súbežne som začala navštevovať tanečnú školu v Poprade, zameranú na latinskoamerické tance. Oheň v bokoch, vášeň a rytmus – to všetko mi dodnes pulzuje v žilách, keď stojím na pódiu.

Moje detstvo však nebolo len o radosti z tónov a tanečných krokov. Na istý čas nás život zavial do Nemecka. Bolo to obdobie, ktoré ma navždy poznačilo. Na základnej škole som zažila šikanu. Bola som iná – dievča s prízvukom, tmavšími vlasmi a veľkými snami, ktorým iní nerozumeli. Slová vedia bolieť viac ako päste. Boli dni, keď som sa bála ísť do školy a pýtala sa samej seba, či má cenu byť iná. Dnes už viem, že práve toto obdobie ma posilnilo. Naučilo ma stáť si za sebou.

V ťažkých chvíľach som mala svoje hrdinky. Amy Winehouse so svojou surovou úprimnosťou a hlasom, ktorý znel ako spoveď o polnoci. A Billie Eilish – dievča, ktoré sa nebálo byť krehké a zároveň silné. Keď som počúvala ich piesne, vedela som, že raz chcem aj ja rozprávať svoj príbeh.

Dlho som spievala len medzi štyrmi stenami. Bála som sa vyjsť von. Jedného dňa som sa však rozhodla. Zavrela som oči, nadýchla sa a vyšla z izby pred verejnosť.

Veľký zlom v mojom živote prišiel nečakane. Vydala som svoju prvú skladbu – prerábku známej piesne z telenovely Skrytá vášeň, ktorú som naspievala s kapelou Gipsy Daniel. Bola to pieseň, ktorú som milovala od detstva. Netušila som, čo sa stane. Pieseň sa rýchlo rozšírila. Ľudia ju zdieľali, spievali a písali mi správy. Zrazu prišli prvé pozvánky na koncerty, o ktorých som dovtedy len snívala.

Moja vlastná tvorba – slová, ktoré si píšem sama

Dnes už nespievam len prerábky. Väčšinu textov si píšem sama. Sedím pri stole, ako na tej fotografii, s otvoreným zošitom a modrým perom v ruke. Vedľa mám mobil s melódiou a píšem. Niekedy je to o láske, ktorá neprišla, inokedy o rodine alebo o bolesti, ktorú som videla v osade. Moje texty sú úprimné. Nepíšem to, čo sa nosí. Píšem to, čo cítim.

Moja tvorba je zmesou slovenčiny a rómčiny. Chcem, aby mi rozumeli všetci, ale aj to, aby v mojich piesňach znel jazyk mojich starých rodičov. Keď spievam po rómsky, cítim sa ako doma.

Mám veľa zošitov. Jeden z nich má názov "Na kolenách". Je to pieseň, ktorá vznikla v noci, keď som nevedela zaspať a premýšľala som o tom, ako sa niekedy cítime malí pred veľkým svetom. Pieseň "Savore džanen kajse zor amen mindar" – "Všetci vedia, akú silu v sebe máme" – je zasa o hrdosti.

Mojím veľkým snom je aj duet s Patrikom Vrbovským, alias Rytmusom. Dokázal, že keď človek verí sám sebe, môže sa dostať z Petržalky až na vrchol. Verím, že sa raz naše spoločné piesne stanú skutočnosťou. S viacerými spevákmi sa mi už podarilo naspievať piesne, ktoré poznajú a spievajú si ich fanúšikovia. Hudba nemá hranice, iba otvorené dvere.

Médiá – dobré aj zlé svetlo

Keď prišiel prvý úspech, prišiel aj záujem médií. A to je kapitola sama osebe.

V dobrom svetle je to krásne. Keď príde rómska internetová televízia a pýta sa ma na tvorbu a sny, môže mladým Rómom ukázať, že sa dá uspieť aj poctivou prácou. To ma teší. Vtedy cítim zodpovednosť.

Médiá však vedia byť aj nepríjemné. Vedia sa vŕtať v súkromí. Pýtajú sa na lásku, ktorú ešte len prežívam, na to, s kým chodím, prečo nemám frajera a kedy sa vydám. Píšu titulky, ktoré som nikdy nepovedala. Niekedy ma to bolí. Som len osemnásťročné dievča. Mám právo na svoje tajomstvá aj na svoju prvú lásku, ktorá nie je pre kamery.

Naučila som sa jedno – chrániť si rodinu. Moja rodina nie je na predaj.

Koncerty – keď spolu spievame

A potom sú koncerty. To je môj najkrajší svet.

Každý koncert prežívam celým telom. Keď sa rozsvietia svetlá a začujem prvý tón, všetko sa začína. Vidím tváre.

Najviac milujem chvíľu, keď sa pridá publikum. Keď spievam "Na kolenách" a zrazu počujem, ako so mnou spieva sto hlasov – deti, mamičky aj starí otcovia. Niekedy sa mi tisnú slzy do očí. Vtedy viem, prečo to robím.

Najväčšiu radosť mám, keď vidím deti a svojich rovesníkov spievať moje vlastné hity. Keď malé dievčatko v prvej rade pozná celý text, ktorý som napísala o polnoci vo svojej izbe. Keď chlapci z osady, ktorí predtým stáli bokom, zrazu tancujú. To je pre mňa viac ako akákoľvek cena. Je to odmena, ktorú si nemožno kúpiť.

Atmosféra na koncerte sa nedá opísať. Je to energia, ktorá prúdi medzi pódiom a ľuďmi. Je to spoločný dych.

Rodina – môj prístav bezpečia

Za každým úspechom stojí rodina. Moja rodina je môj prístav bezpečia.

Mamina – moja najväčšia fanúšička aj najprísnejšia kritička. Keď som smutná, podrží ma. Keď lietam príliš vysoko, vráti ma na zem. Naučila ma, že pokora je krajšia ako akékoľvek trblietky.

Ocino – tichá sila. Veľa nehovorí, ale keď ma po koncerte objíme a povie: "Som na teba hrdý," viem, že som na správnej ceste.

Starí rodičia mi dali korene. Babka mi spievala rómske uspávanky, dedko rozprával príbehy o tom, ako sa kedysi žilo. Vďaka nim viem, odkiaľ pochádzam a kam chcem ísť.

A moji súrodenci – moji prví poslucháči, bodyguardi aj kamaráti. S nimi sa smejem, s nimi sa hádam, ale bez nich by som nebola nič. Keď sa vrátim unavená z koncertu, uvaria mi čaj a povedia: "Vanes, dnes si bola super." To je láska, ktorá sa na nič nehrá.

Charita – pesničky, ktoré liečia

Hudbu som nedostala preto, aby som ju len brala. Dostala som ju preto, aby som ju dávala ďalej.

Preto chodím spievať tam, kde nejde o honorár, ale o srdce. Do detských domovov, kde deti nemajú mamu a ocina, ale majú obrovské sny. Keď im spievam a vidím, ako sa smejú a tancujú, viem, že aspoň na chvíľu zabudli na smútok.

Chodím do komunitných centier, kde sa stretáva mládež, aj do rozvojových tímov, ktoré pracujú v náročných podmienkach. Spievam priamo v osadách a mestských getách, kde rodiny žijú v skromných podmienkach. Chodím potešiť choré deti a spievam im k narodeninám, na Vianoce aj len tak – pretože si myslím, že pesnička vie liečiť.

Bola som v rodine, kde malá dievčinka oslavovala piate narodeniny a nemali ani tortu. Zaspievala som jej a zatancovali sme si spolu na hline pred domom. Smiala sa tak, že jej žiarili oči. Na tú chvíľu si spomínam viac ako na ktorýkoľvek veľký koncert.

Chcem, aby táto kniha bola aj o tom, že úspech sa nemeria počtom lajkov, ale počtom úsmevov, ktoré rozdáme.

Ma mukhen ňikaske te lel tumare sune

Som ča dešuochtoberšengeri čhaj.
O giľaviben hin miro dživipen.
Aľe o dživipen na hin pal miri karijera.
Man hin hakaj te ľikerav mire garude veci,
pre miro elšino kamiben, savo nane pedal o kameri.

Vičinav man Vanesa Horáková. Man hin dešuochto berša, som andal e Spišska Bela – andal o foros, kaj o tatrakere heďa chuden o ňebos the kaj pes miri paramisi zachudňa te irinel čites, andre čhavorikano kher, andro phuro mikrofonos. Imar trin berša giľavav pre slovačika muzikakeri scena sar giľavňi. Aľe o drom, so man anďa adaj, na sas vortano. Sas bango, varekana igen pharo, aľe mindig man ľidžalas la muzikaha.

Miri elšiňi pustik, savi ľikeren andre tumare vasta, na kamel te jel ča pustik. Kamel te jel čačikano vakeriben pal miro dživipneste. Vakeriben pal oda, sar bariľom, sar rodavas miro korkorutno hangos maškar le lumakere bare hangi, sar predžavas pharipena, pal miro kamiben ke muzika the pal oda, sar pes čhavorikane sune čerinen andro čačipen, kana tumen tumare sunen na mukhen.

Miro kamiben ke muzika pes na ačhiľa pro podijos. Ačhiľa pes khere, pro pokrovcos andre bešibnaskero kher. Ľikerav goďate, sar somas cikňi čhajori: terďuvas anglo gendalos, andro vast ľikeravas dezodorantos sar mikrofonos the giľavavas ajci hangosnones, hoj amare pašalutne manuša pen musaj te asal. Zumavavas savoro – le ľudovika giľendar, so giľavelas miri phuri daj, prekal romane giľa, so šunďonas pro fameľijakere mulatšagi, dži ko lumakere prindžarde hiti andal radijos. E muzika sas miri garuďi čhib.

Kana man sas ochto berša, miro dad the miri daj mange pherďarde miro suno. Zachudňom te bašavel pre lavuta. Oda inštrumentos man sikhaďa disciplinate, teleľikeribneste the ke oleste, hoj o šukariben pes kerel, kana pes vareso buterval kerel the užarel. Jekhetanes zachudňom te phirel andre kheľibnaskeri škola Popradoste, kaj pes sikhaven latinskoamerikane kheľibena. Odi jag andro boki, oda baro kamiben the o ritmos – oda savoro mange dži adaďives čalavel andro rat, kana terďuvav pro podijos.

Miro čhavoripen aľe na sas ča pal loš andal muzikatar the kheľibnaskere kroki. Vaš varesavo vacht amen o dživipen ľigenďa andre Ňemcika. Sas oda varesavo vacht, savo man zaačhiľa andre goďi vaš calo dživipen. Andre bazutňi škola predžidžiľom šikaňiriben. Somas aver – čhaj, savi vakerelas aver akcentoha, le kaleder balenca, le bare sunenca, save aver manuša našťi achaľonas. O lava šaj dukhan buter sar o burňika. Sas ajse ďivesa, kana man daravas te džal andre škola, kana phučavas man korkoratar, či mol te jel aver. Adaďives imar džanav, hoj vortanes oda vacht man kerďa zoraľate. Sikhaďa man te terďuvel vaš mande korkora.

Andre ola phare čiri man sas mire ašunde manuša. Amy Winehouse, savi sas čačikaňi the na garuvelas peskere šuňibena, lakere hangoha, savo šunďolas sar čačikano vakeriben pal peskero dživipen maškar raťi. The Billie Eilish – čhaj, savi pes na daralas te jel saňori the jekhetanes zoraľi. Kana šunavas lengere giľa, džanavas, hoj jekhvar kamava the me te vakerel miri paramisi.

But vacht giľavavas ča pedal štar falen. Daravas te džal avri. Aľe jekhe ďivese man rozginďom. Zaphandľom mire jakha, phurďon andre peste the avľom avri andal miro kher anglal o manuša.

Baro čeriben andre miro dživipen avľa biužaribnaskero. Diňom avri miri elšiňi giľi – nevi versija jekha prindžardona giľatar andal e telenovela "Skrytá vášeň", sava giľaďom la kapelaha Gipsy Daniel. Odi giľi kamavas imar čhavorikanestar. Na džanavas, so pes ačhola. E giľi pes sig rozšunďiľa. O manuša la bičhavenas jekh avreske, giľavenas la, irinenas mange spravi. Jekhevar avle elšine vičiňibena pro koncerti – pre ajse koncerti, pal save dži akor ča sune džavas.

Miri čačikaňi tvorba – lava ko giľavipen, save mange irinav korkori

Adaďives imar nagiľalav prekerde giľa. Bareder kotorestar hin o teksti mire save mange irinav me. Bešav paš o skamid/astala sar pre odi fotkica, e irka-pisanka phundraďi, kiko peros andro vast, paš late o mobilos la melodijaha u irinav. Varekana hin oda pal o kamiben, savo naavľa, varekana pal e fajta-fameľija, varekana pal o dikhaviben-nasvaľipen savo dikhľom andro romane tabora. Mire teksti hine čačikane. Nairinav oda so pes phiravel. Irinav čak pal oda so erzinav.

O teksti pes bonďaren jekhetanes romaňi thaj slovačiko čhibaha. Kamav kaj mange te achaľon savore, kamav kaj andre mire giľa pes te šunel čhib mire papustar thaj babadar. Sar giľavav romanes džanav kaj som khere.

Hi mna igen but pisanki. Jekh latar pes vičinel "Pro khoča" – hi oda giľi savi uľila raťaha, kana pes mage na dela ste zasovel u gondolinkeras pre oda sar pes erzinav varekana cikňori prejkalo cali luma/svetos. E giľi "Savore džanen savi zor andre amende hin" – kadi hiňi pal amari hrdosťa-baruvipen.

Rodkerav aktivnones ke jekhatňibňi buťi u dav suno pal o dueti. Igen radones by peske kamavas te zagiľavel ole spevakenca, saven ľikerav paťivaha andro jilo, olenca save amenge terne romenge kerde amaro drom. Le Tomašiha Botloha, leskero hangos prindžarel sako. Le Gabiha Bokiha, savo kerel pro jekhetaňiben o phurikane giľa ole modernonenca. Le Jakoha Benďikoha, savo sikaďa kaj o rom šaja vri ňerinel-khelel avri cali suťaža u te avke te ačhel paťivalo skromnono čhavo. Le Marekoha-Mega M, saves hin adre leste buchľaripen uclicakeri energijatar. He bares bi kamavas te kerel duetos thaj le Patrikoha, le Rytmusoha – vašoda kaj jov sikaďa hoj te paťas korkoro peske, šaj pes dochudes Petržalkate či nek upre. Paťav kaj pes kala savore dueta ačhena paťavibnaske, bo imar butedera lendar kerďom šukar giľora/dueta save prindžaren u giľvkeren peske len savore. O bašavipen naprindžarel hraňici, čak phundrado vudar.

O mediji – lačho thaj rosno vudut/svetlos

Sar avľa eršejno baripen-uspechos, avľa thaj interesos khatar o mediji. U akada hiňi kapitola korkori pal peste.

Andro lačho svetos/lumate hin oda šukariben. Sar avel romaňi internetoskeri televizija, sar manda phučkeren pal miri tvorba-giľa prejkal mire sune, kana šaj sikaven le terne manušenge hoj pes šaj del te doichudel baripen/uspechos thaj čačikaňi buťaha. Oda mange ačhel pro jilo sar šukariben. Akor thaj erzinav bari zodpovednosťa.

No o mediji džanen te en thaj nalačhe-rosne. Džanne pes bonďaren andro tumaro sukromnono dživipen. Phučen tumendar pro kamiben, savo mejk čak sprindžarkerav, kaha phirav, soske man nane pirano, kana solacharava, kerava bijav. Irinen o titulki, oda so šoha naphenďom. Varekana man oda zorales dukhal. Hi man čak dešochto berša, som mjek terňi čhaj. Hi man hakaj-pravos pre miro sukromje, pro garuvipena, pre miro eršejno zakamaviben, savi nane vaš o kameri.

Sikľhlujom pes jekh – te chraňinel peske miri fajta/fameľija. Joj nane pro bikiňiben.

Koncerti – kana jekhetanes peske giľavas

No u pajs hine o koncerti. Oda hin miro nek šukareder luma-svetos.

Sako jekh koncertos predživav cale mire deštoha. Sar rozlabon o vilaňa a me zašunav eršejno tonos, savoro pes kezdinel. Dikhav o muja.

Nek buteder kamav momentos kana manca kezdinen o manuša te giľaven jekhetanes. Sar giľavav "Pro khoča" u pajs šunav sar manca giľaven jekhetanes šel hangi. Čhavore, dajora, phure dada. Varekana pes mange ispiden andro jakha o asva-absa. Akor džanav soske oda kerav.

Nek baripen, šukariben mange ačhel jileste, sar dikhav le čhavoren, terne manušen mire beršenge, sar peske manca giľaven mire giľa. Akor sar dikhav hoj cikňi čhajori prindžarel calo tekstos, savo irinďom jepaš taťaha andre miri kherutňi izbate. Kana o čhave romano taboristar, save ačhenas pre sera, imar khelen. Akada hin prejkal mande nek bareder, buter sar hocisavi cena. Oda hin miri odmena, savi pes nadel te cinel.

E atmosfera pro koncertos hin vareso so pes na den ňi pal late te irinkerel. Hin oda ajsi energija savi čujol maškar podijos thaj manuša. Hin oda ajso varesavo jekhetano dichos.

Fameľija – miro than, kaj na darav man

Pal dojekh suksesis terďol e fameľija. Miri fameľija hiňi miro than, kaj na darav man.

Miri daj – joj man jekhbuter ašarel the jekhzoraledere mange phenel, so kerav nalačhes. Kana mange phares, ľikerel man paš peste. Kana kamav te urňisaľol but učes, anel man pale pre phuv. Sikhaďa man, hoj teleľikeriben hin šukareder sar dojekh veca, savi pes ča avrilabarel.

Miro dad – e zor, savi na kerel but duma. Nabut vakerel, aľe kana man pal koncertos lel pre peskere angaľa the phenel: "Me som pre tute barikano", džanav, hoj džav lačhe dromeha.

Miri phuri daj the miro papus – jon mange dine zoralo bazutňipen. Miri phuri daj mange giľavelas romane sovibnaskere giľa, miro papus mange vakerelas paramisa pal oda, sar pes čirla dživelas. Vaš lenge džanav, khatar avav the kaj kamav te džal.

The mire phrala the pheňa – jon hine mire elšine šuňibnare, mire arakhibnare the mire amala. Lenca asav, lenca man halasinav, aľe bi lende bi me ňič na somas. Kana avav pale strapimen pal koncertos khere, jon mange tavena tejos the phenena: "Vanes, adaďives salas igen lačhi." Oda hin čačikano kamiben, savo pes na sikhavel ča vaš oda, te les aver manuša dikhen.

Šegitipen – giľa, save sasťaren

E bašanďi na dochudňom vašoda, hoj bi la ča lav. Dochudňom la vašoda, aj te la dav dureder.

Vašoda džav te giľavel odoj, kaj na džal pal poťiniben, aľe pal o jilo. Andre čhavorengere khera, kaj le čhaven nane daj the dad, aľe hin len igen bare sune. Kana lenge giľavav the dikhav, sar asan the khelen, džanav, hoj pre jekh cikňi sikra bisterde peskero pharipen.

Phirav andro komunitakere centri, kaj pen zdžan terne manuša, the ke rozvojiskere grupi, save keren buťi andre jekhphareder ačhibnende. Giľavav andre vatri the andre forengere geti, kaj e fameľiji dživen but čores. Džav te lošarel le nasvale čhavoren, giľavav lenge pre lengere uľipnaskere ďivesa, pre Karačoňa, the avka ča – bo gindinav, hoj e giľi džanel te sasťarel.

Somas andre jekh fameľija, kaj jekh cikňi čhajori oslavinelas peskero pandžto uľipnaskero ďives, aľe aňi torta len na sas. Zagiľaďom lake, the jekhetanes khelďam pre phuv angla o kher. Joj avka asalas, hoj lake jakha lošatar labarenas. Oda hin e sikrica, savi ľikerav goďate buter sar ňisavo baro koncertos.

Kamav, aj te adi pustik te vakerel the pal oda, hoj o suksesis pes na merinel pal oda, keci lajki tuke den, aľe pal oda, keci asabena tu des averenge.